10 dôvodov, prečo by práve Robert Fico mal prijať nový návrh zákona o dani z príjmov.
Návrh znížiť sadzbu dane na 16% a výpadok nahradiť zrušením vyše 40ich výnimiek premiér okamžite zamietol. My všetci samozrejme chápeme, že premiér ľavicovej vlády nemôže súhlasiť s riešením (alebo si luxus súhlasu len nemôže dovoliť), ktoré prospeje viac úspešným ako neschopným. Trocha viac prekvapuje, že premiér zníženie sadzby dane odmietol so slovami „…nemôžeme znížiť dane, veď tento štát musí z niečoho žiť“. Návrh je totiž fiškálne neutrálny, čo znamená, že zníženie sadzby sa financuje zrušením výnimiek tak, aby výnos dane z príjmu neklesol.
Za „pětset“ je však úvaha, že zníženie dane (z príjmu) je definitívne vylúčené, lebo štát už nemá z čoho žiť, ale akonáhle to bude možné, bude viac výrobkov zaradených nižšej sadzby DPH. Tak tento premet by nedokázal ani Chuck Norris, o ktorom je všeobecne známe, že dokáže deliť nulou: „Už 19-percentná daň je na hranici udržateľnosti, z čoho má tá krajina žiť? Zníženie je absolútne neakceptovateľné.“ A zároveň: „Ak to umožní ekonomická situácia, radi by sme rozšírili tento okruh tovarov a služieb napríklad o učebnice, internet a knihy,“ povedal premiér k zníženej DPH (ako keby to zníženie dane nebolo).
Možno existujú dôvody na neprijatie návrhu, ktorý zníženie sadzby dane financuje zrušením výnimiek, a to aj v tom prípade, že ich bežný človek nevidí. Postačuje že ich vidia premiérovi skvelí poradcovia. Na druhej strane, ja vidím minimálne 10 dôvodov, prečo by prijatie návrhu bolo práve v prospech premiéra. Posúďte so mnou:
1. Banky
Dlhú dobu bolo premiérove najobľúbenejšie rétorické cvičenie to, ako banky doslova žmýkajú zbedačený slovenský národ a ako im on, keď bude konečne vo vláde, naparí 25%-nú sadzbu dane.
Riešenie: Oveľa elegantnejšie ako druhou sadzbou rušiť rovnú daň, je zrušiť daňovú uznateľnosť opravných položiek. Banky evidujú cca 25 mld. Sk opravných položiek, z nich značnú časť ako daňový výdavok. A daňové zvýhodnenie lízingu by sa zrušilo tiež.
2. Zahraniční investori
Aktuálne premiérove najobľúbenejšie rétorické cvičenie je to, ako zahraničné monopoly ročne vycucajú zo zbedačeného slovenského národa 80 mld. Sk a neplatia pritom ani len daň z dividend.
Riešenie: Oveľa účinnejšie ako daň z dividend (podľa smernice 90/435/EWS nesmieme zdaniť dividendy odchádzajúce do zahraničia), je zrušiť existujúce daňové výnimky pre zahraničných investorov. Táto vláda najprv vynaloží 10 mld. Sk ročne na priamej štátnej pomoci (ktorá je vrcholne nespravodlivá voči tým, ktorí ju nedostanú) a daňové prázdniny nielen že neruší, ale naopak, presúva ich z prechodných ustanovení naspäť do hmotnej časti zákona.
3. 2 pilier
Ďalším tŕňom v premiérovom oku je 9% odvodov, ktoré idú do 2 a nie do 1 piliera. Treba uznať, že bývalý minister, Ľudovít Kaník, zanechal prvý pilier v desnom stave a súčasná ministerka sa s jeho nápravou riadne natrápi (resp. niečo ju osvieti a pochopí, že odvodový bonus problémy v 1. pilieri rieši zásadným spôsobom).
Riešenie: Je tu ale aj ďalší fakt. V 2 pilieri sa nezdaňujú ani príspevky, ani výnosy a ani benefity, čo je stav, ktorý napr. kritizuje aj Európska Únia. V prípade zrušenia špeciálneho daňového režimu pre 2 pilier by sa začali zdaňovať aspoň výnosy a spolu so zdobrovoľnením prestupu by to mohlo viesť k vyšším príjmom, resp. k nižšiemu deficitu 1 piliera.
4. Poslanci a milionárska daň
Pri zavádzaní „milionárskej dane“ (v skutočnosti sa jedná o znižovanie nezdaniteľného minima nad určitý príjem) sa náš premiér dušoval, že sa to určite dotkne aj poslancov. Problém je totiž v tom, že z ich vyše 90 tis. platu tvoria cca 40 tis. takzvané paušálne náhrady na krytie niektorých výdavkov, ktoré sa ale nezdaňujú. Nakoniec bola hranica pre klesanie nezdaniteľného minima práve kvôli nim znížená z 57 003 Sk na 47 571 Sk, čo sa poslancov dotklo neskutočnými 177 korunami a 67 haliermi mesačne. Zlé jazyky hovorili v tejto súvislosti o populizme.
Riešenie: Paušálne náhrady sú spravidla vyššie ako skutočné výdavky na ktoré sú určené a naši ctení poslanci de facto nezdaňujú značnú časť príjmu. Čistejšie riešenie preto je zdaniť tú časť paušálnych náhrad, ktorá prevyšuje skutočné výdavky. Z toho automaticky vyplýva, že pre daňové účely si poslanci buď budú odkladať bločky, alebo paušálne náhrady zdania celé.
5. Dôchodcovia I
Náš premiér chcel pomáhať dôchodcom. Gesto darovať im na Vianoce dvetisíc korún, je síce milé, no zároveň tým dôchodcom, ktorí pracujú, nedovolí uplatniť nezdaniteľné minimum, čo im až o 18 167 Sk ročne zvyšuje daň z príjmu.
Riešenie: Namiesto nesystémových darov je oveľa vhodnejšie dôchodcov zdaňovať rovnako ako ostatných pracujúcich, čiže umožniť im uplatniť nezdaniteľné minimum v plnom rozsahu.
6. Dôchodcovia II
Daňový bonus na deti, ktorý v daňovom systéme zanechal kolega Beblavý, je sám o sebe dobrá vec, ale nepatrí do daní, lebo sa jedná o sociálny aspekt. Potom vznikajú problémy, ktoré daňový systém riešiť nedokáže a ktoré komplikovaným spôsobom musí riešiť Ministerstvo práce, napr. keď nepracujúci dôchodca má neplnoleté dieťa a nemôže si tento bonus uplatniť.
Riešenie: Systémové riešenie je celý daňový bonus na deti presunúť do sociálneho systému, kde je tiež možné viazať ho na výšku príjmu.
7. Živnostníci
Je až groteskné, ako zúfalo a ako zle sa Ministerstvo práce a odborári v rámci triedneho boja Zákonník práce snažia zamedziť migrácii zo zamestnaneckých pomerov do pro-forma živností. Pritom problém nie je v definícii živnosti, resp. závislej práce, ale v neskutočne veľkom rozdieli daňového a odvodového zaťaženia, napr. pri cene práce 27 040 Sk je celkové zaťaženie v prípade závislej práce 42,15% a v prípade pro-forma živnosti len 12,78%
Riešenie: Namiesto za vlasy pritiahnutých definícii závislej práce treba znížiť motiváciu pre migráciu, konkrétne znížiť a zjednotiť paušálne výdavky na úroveň roku 2005, to je 25% (namiesto 40% a 60%). Chápem, že dotknutým sa to pozdávať nebude, tak ako sa žiadnemu dotknutému nepozdáva zrušenie tej „jeho“ výnimky, ale v tomto prípade by to bolo kompenzované zníženou sadzbou dane.
8. Zníženie stavu úradníkov o 20%
Okolo zníženia stavu úradníkov bolo toľko hustých rečí a také veľké ramená, až vzniklo uznesenie vlády č. 856/2006, ktoré zaväzuje jednotlivé ministerstvá predložiť konkrétne opatrenia. Samozrejme, že žiadne výrazne zníženie úradníkov sa nekoná.
Riešenie: Najprv treba zjednodušiť procesy, potom je možné znížiť administratívu. Je to ako keď chcem schudnúť a chcem nové šaty, tak tiež najprv schudnem a potom si kúpim nové šaty (niečo iné to je s cisárovými novými šatami). Predložený návrh ruší 40 výnimiek a špeciálnych daňových režimov a výrazne zjednodušuje daňový systém a práve to umožní znížiť stav úradníkov, konkrétne v daňovej správe.
9. Podpora rastu HDP
Chceme vstúpiť do Eurozóny, musíme plniť kritériá, medzi ktoré patrí aj deficit verejných financií. Zároveň náš premiér sľubuje silné sociálne programy, sociálny štát, odmieta rušiť nemocnice, či inak znižovať výdavky štátu.
Riešenie: Na veľa sľubov pri nulovom šetrení treba viac peňazí, čiže vyššie výnosy z daní a tie sú len, vtedy, ak sa podarí udržať dlhodobo vysoký rast HDP. A práve tu by pomohlo ďalšie zníženie sadzby dane z príjmu, tak ako tomu bolo v roku 2004.
10. Opozícia (a zvyšok koalície tiež)
A nakoniec opozícia. Ako sme sa včera dozvedeli, opozícia sa spojila a navrhuje zníženie sadzby dane na 17%. Bol by to priam husársky kúsok, keby náš premiér podnikol útek vpred a on sám by inicioval zníženie sadzby na 16%. No jak by tej opozícii zobral vietor z plachiet. 16%-ná rovná daň a to pri rovnakých výnosoch. Len to by náš premiér nesmel strieľať od pásu. Teraz sa zabarikádoval do pozície, z ktorej sa aj bez ideologických obmedzení ťažko cúva. Nechajme sa prekvapiť.
