Predminulý štvrtok vyhlásili hayekovci za deň daňovej slobody, inými slovami, do 22. 5. pracovali všetci ľudia len na štát.
Samozrejme, je to len názorné prirovnanie, v skutočnosti odovzdajú Slováci z každej zarobenej koruny v priemere 39 halierov štátu. To, že sa podarilo deň daňovej slobody posunúť o pár dní smerom k začiatku roku (čo znamená, že odovzdávame štátu menej), je zásluhou daňovej reformy. Naopak, odvody našu pozíciu zhoršujú, a to výrazne.
Podľa štúdie PWC „Paying taxes 2008“, ktorá porovnáva 178 krajín, máme ôsme najvyššie odvodové zaťaženie na svete: 1. Belgicko 57,1 percenta, 2. Francúzsko 52,1, tretia je Čína – 46 percent. Za ňou je Bielorusko 44,1, potom Ukrajina 43,4, na šiestej pozícii je Taliansko – 43,2 %, na siedmom Brazília s úrovňou zaťaženia 40,6 percenta a na už spomínanom ôsmom mieste Slovensko – 39,7 percenta.
Pred nami sú teda buď zahnívajúci kapitalisti alebo kamoši pána premiéra. Práve kvôli rekordne vysokým odvodom sa Slovensko nachádza aj v celkovom daňovo-odvodovom zaťažení relatívne vysoko. Na 58. mieste zo 178. To, že veľká časť obyvateľstva nevníma odvodové zaťaženie nijako dramaticky, je dané hlavne tým, že väčšina odvodov je skrytá pod položkou „odvody zamestnávateľa“. Tieto odvody zamestnanec na svojej výplatnej páske nevidí a tiež vzniká dojem, že ich platí zamestnávateľ, a teda nie zamestnanec, čím radi argumentujú hlavne odborári.
Že to tak nie je, pochopí každý, kto sa do úlohy zamestnávateľa aspoň na chvíľu vžije: predstavte si len, že máte firmu, povedzme strážnu službu, a vašim zamestnancom platíte hrubú hodinovú mzdu 100 Sk. Máte možnosť získať zákazku na stráženie za 130 Sk na hodinu. Beriete? No, samozrejme, že nie, lebo okrem 100 Sk hrubej mzdy by ste museli odvádzať ďalších 35,20 Sk na odvodoch zamestnávateľa. Z uvedeného jasne vyplýva, že aj odvody zamestnávateľa platí v skutočnosti zamestnanec, resp. musí na ne zarobiť. Preto aj všetky porovnávacie štúdie (OECD, PWC, Svetová banka a pod.) zohľadňujú aj odvody zamestnanca.
A teraz otázka: Aké je skutočné zaťaženie zamestnanca? Koľko zo svojej zarobenej koruny musí zamestnanec odviesť štátu? Najprv treba rozlíšiť, o ktorú (rozumej koľkú) korunu ide, z dôvodu nezdaniteľného minima, milionárskej dane a stropov odvodov. Pri DPH predpokladám 87 % spotreby v základnej sadzbe, 2 % v zníženej a zvyšok nepodlieha DPH.
Náš štát zoberie každému zamestnancovi minimálne 31 % a maximálne vyše 57 % z každej koruny, ktorú zarobí. Medzi minimálnou mzdou a štvornásobkom priemernej mzdy ide na financovanie verejných statkov a úradníckej mašinérie vyše 54 halierov z každej koruny. Je to dosť? Nie, to je veľmi, veľmi veľa a je načase s tým niečo robiť. Chválitebné je v tejto súvislosti, že Republiková únia zamestnávateľov spustila projekt „Výplatná páska“. Zníženie odvodového zaťaženia z toho síce nekuká, ale aspoň sa zamestnanci dozvedia, koľko v skutočnosti odvádzajú štátu. Skutočným riešením, ktorým sa bude dať dosiahnuť výrazné zníženie odvodového zaťaženia, bude až odvodový bonus alebo jemu niečo veľmi podobné – skrátka jednotná štátna dávka pre každého občana klesajúca s jeho rastúcim príjmom.
Richard Sulík, spoluautor daňovej reformy
