Úvodom by som rád na moju obhajobu uviedol, že určite som väčší vlastenec ako bežný zlodej z SNS. Po desiatich rokoch exilu som sa vrátil do tejto, do mojej krajiny a napriek všetkým negatívam tu žijem rád. Dokonca niekedy hrozne dávno, povedzme v prvej polovici 90. rokov, som vnímal SNS ako stranu, ktorá by na slovenskom politickom spektre nemala chýbať.
To je však skutočne veľmi dávno a dnes sú naši národniari už len groteskou na politickú stranu, fungujúcou tak spoľahlivo prvoplánovo, až je to na smiech. Ten mechanizmus je úplne jednoduchý a ikskrát osvedčený: „Keď nejaké naše kauzy spôsobia pokles preferencií, vytiahneme niečo o vlastenectve.“ Skvelé, skutočne skvelé a k tomu dlhé roky funkčné. Odporúčania hodné ako „case study“ do každej učebnice o politickom marketingu.
Aktuálna omáčka o vlastenectve má názov „Zákon na podporu vlastenectva“, ktorú SNS predložila do parlamentu v piatok trinásteho :-). Podľa neho sa bude musieť každý pondelok ráno hrať v triede štátna hymna (§ 4) a STV ju bude pre zmenu hrať každý deň okolo polnoci (§ 8), zrejme v rámci boja proti vysokej sledovanosti. Hymna sa bude hrať ešte aj na zasadnutí vlády, v parlamente, na obecnom zastupiteľstve a na župe tiež. Možno máme byť všetci ohučaní hymnou, aby nebolo počuť, ako kradnú.
Všetko by aj mohlo krásne fungovať, keby tu nebol Kotleba, momentálne čierna mora našich národniarov. Kotleba je nebezpečný hneď z dvoch dôvodov. Nie je Maďar, práve naopak, celkom presvedčivo hrá ešte väčšieho národniara, a po druhé, vie narátať do päť. Tento Marian Kotleba si v Banskobystrickom kraji v sobotu zmeral svoj výtlak a výsledok nie je pre SNS nijako povzbudivý. Kotleba získal vyše 10 % všetkých hlasov a kandidát na župana za SNS (a HZD) iba 5,3 percenta.
Pokiaľ Kotleba, ako už ohlásil, naozaj založí vlastnú politickú stranu, odčerpá hlasy najmä našim národniarom. V spojení s poklesom preferencií spôsobeným množstvom káuz by sa mohlo stať, že SNS sa nedostane do parlamentu ako už raz v roku 2002. Pre Slovensko by to bola správa hodná hymny.
