Po nástupe terajšej vlády bola na ministerstve financií najväčšia obava z toho, či dá Fico euru zelenú a keď dá, či bude k nemu aj stáť počas celého rozhodujúceho obdobia. Nakoniec premiér súhlas dal a vláda sa vo svojom vyhlásení zaviazala „plniť kritériá pre prechod na menu euro v roku 2009“.
Nás na ministerstve to vtedy, samozrejme, všetkých potešilo a dúfali sme, že to premiér nepreženie s jeho silnými sociálnymi programami, kvôli ktorým by nebolo možné plniť kritériá. Veď napríklad Litva nedostala euro, lebo inflačné kritérium presiahla o 0,07 percentuálneho bodu. Navyše, pravidlá hodnotenia kritérií dávajú eurobyrokratom možnosť krajinu neprijať aj pri splnení kritérií. Napríklad sa v príslušnom dokumente o deficite píše, že jeho znižovanie musí byť „sustainable“, čo znamená, že Slovensko muselo eurokomisára Almuniu presvedčiť, že deficit verejných financií dokáže a chce dlhodobo znižovať.
Ako medzičasom vieme, Slovensko splnilo všetky požiadavky a euro definitívne príde začiatkom budúceho roka. Napriek všetkým obavám a rôznym kuvikom je to skutočne dobrá správa pre Slovensko. Samozrejme, že leví diel na prijatí eura majú Počiatek a Šramko so svojimi ľuďmi, ale predsa len keby premiér euro politicky nepodporil a nestál k nemu, nebolo by. Takže vďaka mu.
Iróniou osudu bude, keď si to premiér odnesie. Napríklad poklesom preferencií z dôvodu zvyšovania cien potravín, ktoré, mimochodom, s eurom nesúvisí. Jediná rozumná vec, ktorú po sebe zanechá a práve tá ho bude stáť hlasy. Aspoň zažije na vlastnej koži, ako sa práve cíti Dzurinda.
