Národná rada | Koniec plytvaniu v parlamente!

Všadeprítomnému plytvaniu a rozkrádaniu sa nevyhla ani Národná rada, a tak sme po mojom nástupe začali s mojim kancelárom, Michalom Nižňanom, upratovať.

Ako prvé sme sa pozreli na energie, najprv na jednotkové ceny. Cena plynu za meter kubický išla dole o 13%, čo pri nezmenených množstvách predstavuje úsporu 64-tisíc eur, cenu elektriny sme zjednali o 9% (77-tisíc eur). Ďalší krok je zníženie samotnej spotreby. Napríklad hrad už nesvieti celú noc, ale len do jednej hodiny ráno (ušetrených 38-tisíc eur), fontána pred budovou strieka menej (tiež 38-tisíc eur ušetrených). Koľko prinesie optimalizácia spotreby budeme presne vedieť o pár mesiacov, ale už teraz je reálny odhad, že celkové náklady na energie klesnú približne o 400-tisíc eur.

• Potom sme sa pozreli na služby. Napriek tomu, že národná rada má čatu upratovačiek, uzavrel predošlý kancelár zmluvu na upratovacie služby na 78-tisíc eur ročne. Túto zmluvu sme zrušili a našim upratovačkám sme pridali po 50 eur. To, čo za predošlého vedenia stálo 6 a pol tisíca mesačne, stojí teraz 600 eur. Servis požiarnych klapiek už nestojí 10-tisíc eur ročne, ale len 3-tisíc. Zdvihli sme ceny v parlamentnom bufete, čím sme výrazne znížili stratu, ktorú bufet produkuje. Znížili sme príspevok na činnosť poslaneckých klubov, prestali poskytovať ubytovanie poslancom z Bratislavského kraja a zrušili predplatné tých periodík, ktoré sú na internete. Celkovo rátame s poklesom nákladov na služby o 200-tisíc eur.

• Tiež sme sa pozreli na spotrebu materiálu. Vyjednávaním došlo k zníženiu jednotkových cien pri kancelárskych výrobkoch až o 40 percent (32-tisíc eur), pri papierových výrobkoch o 30 percent (5-tisíc eur), pri pneumatikách tiež o 30 percent (15-tisíc eur). Pri potravinách šetríme 25 percent (55-tisíc eur) a to tým, že ich nenakupujeme u rôznych dodávateľov, ale sme si vybavili „metro kartu“. Aké banálne. Tiež očakávame pokles samotnej spotreby tým, že sa bude účinne kontrolovať a tým, že menej zamestnancov logicky menej spotrebuje.

• Tým sme sa dostali k zamestnancom. Pri mojom nástupe mala národná rada 451 zamestnancov, čoskoro ich bude 386. Namiesto toho, aby sme znižovali platy všetkým, prepustíme tých, ktorí nemajú poriadne čo robiť, medzi nimi viacero ľudí poberajúcich starobný alebo výsluhový dôchodok. Viem, že sa to dotknutým nebude páčiť, možno aj podaktorí politici začnú mať pseudosociálne reči, ale národná rada nie je sociálny ústav a s peniazmi daňových poplatníkov budeme narábať zodpovedne.

Celkovo ušetrené peniaze bude možné presne vyčísliť až po ukončení prvého polroku, keď budeme môcť porovnať prvý polrok 2011 s prvým polrokom 2010. Táto úspora však bude minimálne jeden milión eur, ročne teda dva.

Natíska sa otázka, čo robil Viktor Stromček, predchodca Michala Nižňana? Prečo potreboval na prevádzku národnej rady každý pracovný deň o štvrť milióna korún viac ako terajší kancelár? Nevedel alebo nechcel míňať menej, je neschopný alebo až príliš schopný? Inými slovami, chýba mu zdravý rozum alebo česť pri správe peňazí daňových poplatníkov? Každý nech si domyslí svoje, každopádne je to takmer nemožné dokázať, a preto nemáme ako podať trestné oznámenia. Čo mňa ale prekvapuje, že tohto človeka si vybral nový primátor Milan Ftáčnik za riaditeľa magistrátu, napriek tomu, že som pána Ftáčnika na uvedené upozornil. Keď Viktor Stromček preukáže rovnaké kvality, aké preukázal pri manažovaní národnej rady, tak to bude pre Bratislavu veru poriadne drahé.

Na záver otázka, čo s ušetrenými peniazmi? Najprv k nim treba prirátať viac ako milión eur, ktoré národná rada šetrí na znížených platoch poslancov a nákladoch na asistentov a kancelárii. Celkové úspory budú takmer štyri milióny eur ročne. Časť z nich pôjde na zníženie rozpočtu a zvyšok sa použije na rekonštrukciu hradu. Ten, dúfam, otvoríme 17. novembra 2011.