Návrh ministerky Tomanovej zrušiť strop na výpočet (dôchodkových) odvodov a zároveň ponechať strop na výpočet dôchodkov je nebezpečný, nekoncepčný a podporujúci 2 pilier, no nedá sa mu uprieť jedno. Je solidárny. Zníženie deficitu v 1 pilieri totiž bude financovať len 110-tisíc najlepšie zarábajúcich zamestnancov a živnostníkov, no z bezpečnejších dôchodkov budú profitovať všetci.
Problém je v tom, že súčasne budú profitovať aj DSS. Jednak im to prinesie miliardu korún ročne navyše, ktorú terajší účastníci v 2 pilieri z titulu zrušenia stropu budú musieť doň zaplatiť. A po druhé im to prinesie až 20-tisíc nových klientov z toho dôvodu, že pre toho, kto je len v 1 pilieri, znamená zrušenie stropu čistú daň (bude musieť viac platiť, ale nič za to nedostane), no pre toho, kto je aj v 2 pilieri, znamená zrušenie stropu zároveň vyšší dôchodok z 2 piliera v budúcnosti. Lepšiu motiváciu na prestup si DSS nemohli želať.
Pán premiér si túto absurditu zrejme uvedomil a minulú stredu na tlačovke po vláde vyhlásil: „…dokonca tu však pripúšťam ešte aj druhú myšlienku, že ak by sme k takémuto rozhodnutiu pristúpili, tak by sa mali odstrániť aj horné hranice dôchodkov.“ Je tu však jeden háčik. Od roku 2004 je starobné poistenie zásluhové, čo znamená, že kto viac odvedie, aj viac dostane vo forme vyššieho dôchodku. Pri dnešnom nastavení začína 1pilier produkovať deficit, teda príjmy sú nižšie ako výdavky. Keď zvýšime príjmy (zrušenie stropu pre odvody) a zároveň alikvotne zvýšime výdavky (zrušenie stropu pre dôchodky) a inak systém nezmeníme, automaticky zvýšime deficit. Navyše je zásluhovosť v 1 pilieri len virtuálna (na rozdiel od 2 piliera, kde je reálna) a nezohľadňuje fakt, že bohatší žijú dlhšie.
Takáto predstava premiéra o solidarite znamená, že deficit v 1 pilieri bude ešte väčší a chudobní budú doplácať na bohatých ešte viac. Gratulujem.
