Včera mala spoločná mena euro desať rokov, z toho sa dva nachádza v kríze. A rovno môžeme oslavovať aj dva roky riešenia krízy. Dva roky sa ju európski top-politici snažia riešiť, majú za sebou 20 summitov a odteraz budú „summitovať“ mesačne.
Výsledok je ten, že všetko je len a len horšie. Niet sa ani čo čudovať, keď krízu majú vyriešiť tí, ktorí ju svojím konaním, resp. nekonaním spôsobili, na čele s neschopným predsedom Európskej komisie Barrosom, ktorý je už osem rokov šéfom a nesie najvyššiu mieru zodpovednosti.
Medzičasom je nad slnko jasnejšie to, čo tvrdím už takmer dva roky: Grécko nešetrí a nikdy šetriť nebude a jeho zotrvanie v eurozóne znamená, že túto krajinu budeme trvalo dotovať.
Pripomínam, že podiel Slovenska je najvyšší, napriek Miklošovým klamstvám o tom, že sa mu ho podarilo znížiť (podiel síce znížil, ale iba dočasne, a o deväť rokov všetko doplatíme). Tiež pripomínam, že nejde o nejaké drobné. Na druhej pôžičke Grécku sa malo Slovensko podieľať sumou 350 miliónov eur (1. júla 2011), potom 800 miliónov eur (21. júla 2011) a nakoniec to bude 1 150 miliónov eur (26. októbra 2011).
Nech si však nikto nemyslí, že my budeme platiť ako najatí a kríza pominie. To ani náhodou. Kríza sa len a len zhorší, lebo vyrábame nové a nové dlhy. Preto, pokiaľ chceme euro naozaj zachrániť, je nevyhnutné pochopiť, že krízu nevyriešime ďalšími dlhmi a neustálym dotovaním Grécka. Mimochodom, Grécko roky dostávalo najviac štrukturálnych fondov (v pomere k platbám) a je na tom najhoršie. Dotácie jednoducho nie sú riešením.
Preto musí Grécko eurozónu opustiť. Po dvoch rokoch jasne vidieť, že Grécko v eurozóne samo neprežije. Žiaľ, tomuto riešeniu bude brániť ješitnosť tých politikov, ktorí doteraz tvrdili, že Grécko musí v eurozóne ostať. No skôr či neskôr k tomu dôjde, samozrejme, čím neskôr, tým to bude drahšie. Tak možno by bola práve teraz tá vhodná chvíľa urobiť k desiatemu výročiu eura jeden správny krok. Gréci do eurozóny nikdy nepatrili, dostali sa tam podvodom, desať rokov robili dlhy a už stačilo.
