V posledných dňoch sme zažili dve udalosti, ktoré priamo navzájom spolu nesúvisia, no majú spoločnú pointu: Robert Fico a Andrej Danko v zahraničí ohýbajú svoje doma hrdé chrbty, ale okrem hanby z toho nič nemajú.
Udalosť prvá. Predseda parlamentu Andrej Danko sa vybral do Ruska, v Štátnej dume sa zaliečal ruským poslancom. Takmer obratom po návšteve Dumy prišiel odkaz, že máme byť vďační za návštevu ruských bratov, ktorí nás prišli na chvíľu pozrieť v auguste 1968 a ostali vyše 20 rokov. Byť Dankom sa od hanby pod zem prepadnem za vlezlé reči na pôde ruskej Dumy.
Vyhlásenie k Únii
Ten istý Andrej Danko zároveň spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom prednedávnom podpísal deklaráciu v duchu „s EÚ na večné časy a nikdy inak“ a svojou návštevou ruskej Dumy z nej urobil zdrap papiera. Zrazu je Ficovo ominózne jadro len divadlom na prekrytie korupčných káuz.
Poďme k druhej udalosti. Celé leto básni Robert Fico o akomsi jadre. Že sa máme stoj čo stoj hrnúť do ďalšej integrácie. V Salzburgu sa Robert Fico stretol s francúzskym prezidentom Macronom, aby v priamom prenose zradil záujmy slovenských autodopravcov. Za takéto nechutné podlizovanie mohol Fico dostať aspoň nejakú drobnú odmenu, povedzme Európsku liekovú agentúru, ktorá sa sťahuje z Londýna niekam do Európy. Alebo aspoň hlas Francúzska. Nakoniec nebol ani len ten hlas, Paríž ho dal niekomu inému. Tomuto sa hovorí facka.
Slovenské záujmy na prvom mieste
Myslím, že ponaučenie z týchto dvoch udalostí je nad slnko jasnejšie: konajme tak, aby slovenské záujmy boli na prvom mieste. Prestaňme si nahovárať, že bez iných nevieme byť úspešní. Vieme. Len musíme našu krajinu spravovať výrazne lepšie. To, samozrejme, s touto vládou, ktorá je bezradná a bez štipky sebavedomia, nepôjde.
Slovensko má na viac. Máme na to, aby sme si my sami konečne zreformovali školstvo či zdravotníctvo, na to naozaj nepotrebujeme nikoho „zvonku“. Máme na to, aby sme my sami rozviazali ruky čestným vyšetrovateľom a prokurátorom, aby sme vytvorili najlepšie podnikateľské prostredie na svete, a rozhodne máme na to, aby sme ako sebavedomý a zodpovedný člen EÚ súhlasili len s takou integráciou, ktorá bude pre nás výhodná.
Stačí sa pozrieť na Dánsko či Estónsko. Sú to malé, ale veľmi úspešné krajiny, preto, lebo ich nespravuje neschopná a bezradná banda zlodejov.
