Bohužiaľ, naša vláda strčila hlavu do piesku a tvári sa, že Brusel má krízu pod „kontrolou“. Každý súdny človek však vidí, že po dvoch rokoch „zachraňovania“ je eurozóna vážne ohrozená. Skutočný štátnik by v prvom rade hájil záujmy krajiny, za ktorú prevzal zodpovednosť.
Róbertovi Ficovi však stačí, že v Bruseli je za „dobrého Európana“. Pre Fica je dôležitejšie prianie Bruselu ako slovenskí ľudia. Potom ani neprekvapuje, že vláda nemá plán B (ale že vraj sa už idú nad ním zamyslieť).
Euro a eurozóna sa nachádzajú vo vážnej kríze a nikto nevie, aký bude ďalší vývoj. Na Slovensku trestuhodne chýba diskusia o tom, čo nám hrozí a ako týmto hrozbám čeliť. Preto namiesto slepej dôvery voči „bruselským záchrancom“ je dobré sa pripraviť aj na horšie časy (čo samozrejme neznamená, že nutne musia nastať).
Myslím, že je správne vychádzať z toho, že Grécko tento rok opustí eurozónu, že hodnota eura voči doláru bude tento rok priebežne klesať, že inflácia sa zvýši a že kríza v Španielsku sa bude zväčšovať a Španielsko požiada o peniaze z EFSF (dočasný euroval, i keď dnes sa všetci tvária, že k tomu nedôjde, no presne to isté sme zažili aj v prípade Grécka). Probruselskí lídri sa budú snažiť využiť krízu na viac integrácie (rozumej ďalšie odovzdanie kompetencií inštitúciám, ktoré nezvládli ani tie kompetencie, ktoré mali doteraz), takpovediac zadnými dvierkami, čo ešte viac zníži dôveru v našu spoločnú menu.
1. Hotovosť v eurách na účte
Zodpovední sa snažia riešiť dlhovú krízu stále ďalšími a ďalšími dlhmi. To je síce nezmysel, ale aj tak sa to deje s výsledkom, že po prvé, stúpne inflácia a po druhé, klesne výmenný kurz eura povedzme voči USD. Z hľadiska ochrany hodnoty svojich úspor preto nie je rozumné držať na účte väčšie hotovosti v eurách a už vôbec nie celoživotné úspory, či termínované vklady.
Riešenie je zriadiť si vo svojej banke devízový účet v cudzej, predpokladane stabilnej mene. Takéto kritérium spĺňajú meny, ktoré sú:
- mimo Európy
- politicky stabilných krajín a
- krajín s nerastným bohatstvom.
Čiže, naďalej máte peniaze vo svojej banke, rovnako dostupné, avšak chránené pred predpokladaným znehodnotením eura.
2. V ktorej banke držať peniaze?
Na Slovensku je pomerne solídny bankový dohľad a zároveň sú vklady do 100 tisíc eur chránené. Preto je “útok“ na banky na Slovensku málo pravdepodobný. Napriek tomu, je lepšie mať peniaze v banke, ktorej matka stojí na pevných nohách, ako v takej banke, ktorej matka má problémy. Zistiť sa to dá ľahko, cez ratingy slovenských bánk a podľa toho sa rozhodnúť.
3. Majetok – nehnuteľnosti, akcie, zlato
Je celkom rozumné si práve teraz kúpiť nehnuteľnosť, ktorú budete obývať. Ceny nehnuteľností v posledných troch rokoch slušne klesali, zároveň ešte nedosiahli dno, čiže stále je priestor na úspešné vyjednávanie. Pozor však pri nehnuteľnostiach, ktoré plánujete prenajímať. Keď to spraví veľa ľudí, bude veľká ponuka bytov a teda nižšie nájmy.
Akcie podliehajú rôznym vplyvom, špekuláciám a aj stádovitosti. Môže sa preto stať, že klesnú pod fundamentálnu hodnotu a vtedy sa oplatí ich kúpa. Keď výraz fundamentálna hodnota počujete prvýkrát, nechajte akcie radšej tak, môžete sa popáliť. Každopádne ich nekupujte na páku. Aj to počujete prvý krát? Akcie už neriešte.
Zlato má v súčasnosti síce vysokú hodnotu a preto nemusí nejakú dobu narastať (dokonca môže dôjsť k poklesu) ale z dlhodobého hľadiska (bavíme sa o rokoch) sa ho zrejme oplatí kúpiť.
4. Budúce príjmy – pracovné zmluvy, nájomné zmluvy a pod.
Určite je dobre sa pozrieť na príjmy, ktorých výška je dojednaná už dnes, ktoré Vám však budú vyplatené až budúcnosti. To sú pracovné zmluvy, nájomné zmluvy, rôzne splátkové kalendáre a pod. V takom prípade nezabudnite do nových zmlúv (samozrejme môžete sa o to pokúsiť aj pri už existujúcich zmluvách, no je to nepomerne ťažšie až nemožné) zabudovať takzvanú inflačnú doložku, podľa ktorej sa každý rok zvýši povedzme nájom, ktorý mesačne dostávate, o infláciu eura. Takisto stojí za zváženie dohodnúť sumu v pevnejšej mene, napríklad v švajčiarskom Franku. Ten síce momentálne švajčiarska vláda drží na pevnom kurze voči euru, ale nebude to robiť večne a potom môže Frank voči Euru naberať na hodnote.
Ako vidíte, nie je pravdivé tvrdenie „nemám čo stratiť, lebo žijem z ruky do úst“.
5. Budúce výdaje – hypotéka, lízing, dlhy
V čase znehodnocovania meny sa oplatí robiť dlhy. Je to smutné, ale je to tak. Určite neodporúčam robiť dlhy len tak, takpovediac pre istotu (iba žeby Vám Ficove rany istoty nestačili 🙂 ). No v prípade, že už dlhšiu dobu ste plánovali vziať si hypotéku alebo kúpiť nové auto či stroj na lízing, sú najbližšie mesiace na to vhodné. Bezpodmienečne si však musíte dávať pozor na detaily v zmluve – aby bola uzavretá na menu euro (napríklad v Maďarsku má dnes veľa ľudí problém s tým, že zobrali si hypotéku vo švajčiarskych frankoch) a snažte sa o čím dlhšiu pevnú úrokovú sadzbu. Inými slovami, tomu, o čo sa treba snažiť pri budúcich príjmoch, sa treba vyhnúť pri budúcich výdajoch.
6. Cesty do južných krajín – Grécko, Portugalsko, Španielsko
Určite nič nepokazíte, keď budete mať vyššiu hotovosť so sebou. Pravdepodobnosť, že v Grécku nastane „bank-run“ (teda masové vyberanie vkladov obyvateľstva) vôbec nie je malá. Nezabúdajte, „bank run“ prichádza vždy nečakane. Jeden deň je pokoj a na druhý deň sú šory pred bankami. Španielsko a Portugalsko sú ohrozené tiež, i keď o niečo menej. Môže sa stať, že nebudú fungovať bankomaty a že podniky nebudú akceptovať platbu kartou. Opakujem, môže sa stať. Najmä pri dlhších pobytoch je dobré na to myslieť. No a v Grécku sa vám môže stať, že po tom, čo Gréci krízu eura spustili, ním už nebudete môcť platiť. Možno si poviete, že to je snáď zlý vtip. Nebudem to komentovať, ale pripraviť sa aj na túto alternatívu určite neuškodí.
Nezabúdajte na jednu vec. Politická elita, bruselská, európska či slovenská je absolútne bezradná. Tvrdia, že majú riešenia a konajú zodpovedne, ale nie je to pravda. Na toto však vždy doplatili bežní ľudia s bežnými príjmami, lebo verili politikom, ktorých si zvolili. To mám na mysli tých slovenských. Tých v Bruseli, ktorí rozhodujú o podstatných veciach, ktorí porušujú základné pravidlá a tým postupne likvidujú našu spoločnú menu euro, tých nikto nikdy nevolil. Keď nie ste spokojní s Róbertom Ficom, máte možnosť ho nevoliť (to je tá dobrá správa, tá horšia je, že až v roku 2016). Keď nie ste spokojní s pánom Barrosom, pánom van Rompuyom, pánom Junckerom alebo pánom Draghim, neviete spraviť vôbec nič. Akurát budete znášať následky ich chybných a nečestných rozhodnutí. Preto sa k hodnotám, ktoré ste vytvorili a ktoré vytvoríte postavte zodpovedne aspoň vy – bez paniky a bez emócií sa zamyslite nad vašim majetkom a vašimi budúcimi príjmami a výdajmi a vykonajte opatrenia na ich ochranu, ktoré vy uznáte za vhodné.
A úplne na záver: Uviedol som môj osobný názor, možno Vám pomôže viac ako prázdne reči niektorých politikov. Každopádne, rozhodnutia a zodpovednosť sú Vaše.
