Richard Sulík: Ako sa kvôli Grécku likviduje euro

Záchrancovia si posledné dni vydýchli, lebo dva „utrhnuté vozne“ Tsipras a Varoufakis cukli a požiadali o predĺženie programu o štyri mesiace. Programom sa myslí „zachraňovanie“ Grécka eurozónou s výsledkom, že grécky export dnes fakticky neexistuje, nezamestnanosť je …

… najvyššia na svete a priemyselná produkcia na úrovni sedemdesiatych rokov.

Záchrancovia eura si opäť raz kúpil čas

Samozrejme, opäť sa nič nevyriešilo, len sa opäť raz kúpil čas (prvých päť rokov času stálo 240 miliárd eur), tentoraz do konca júna.

Načo je dobrý tento čas?

Rozhodne nie nato, aby Gréci čosi vyriešili, tak ako nič nevyriešili za posledných päť rokov, odkedy im bol schválený prvý „záchranný“ balíček (ktorý zachránil investície nemeckých a francúzskych bánk).

Čas je potrebný najmä na to, aby záchrancovia mohli pripraviť verejnosť na tretí balíček, ktorý bude tiež len kúpením času.

Priznaná a skrytá časť peňazí

Avšak tieto balíčky (je jedno, či dva alebo tri) sú len tou priznanou časťou peňazí, ktoré eurozóna pumpuje do bezodného suda menom Grécko.

Tá skrytá časť pozostáva z výkupu gréckych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB), nekonečných splatností (priemerná doba splatnosti gréckych dlhopisov je 32 rokov!) záväzkov v spoločnom zúčtovaní TARGET II (asi 60 miliárd eur), takmer nulovej základnej sadzby (0,05%), nizučkých povinných minimálnych rezerv (1 percento), núdzových úverov ELA (68,3 miliardy eur) a systematického znižovania hodnoty záruk za nové úvery.

Týmito krokmi ECB likviduje euro

ECB zaplavuje bankový sektor peniazmi za nulové úroky, na dlhé splatnosti a berie za ne pochybné záruky. Navyše, oddnes začína s pravidelným výkupom štátnych dlhopisov (program je na 19 mesiacov a suma 60 miliárd eur mesačne).

A to všetko len preto, aby oddialila nevyhnutný bankrot Grécka a možno iných krajín, napríklad Portugalska.

To je ako keď máte premočené základy domu a zvonku ho natriete čerstvou farbou. Chvíľu to vyzerá pekne, ale problém nie je odstránený, dokonca sa zväčšuje a jedného dňa sa dom zrúti.

Mario Draghi, šéf ECB, robí presne to isté.

Momentálne je inflácia nízka, ale to tak nemusí byť a potom už sa nemusí podariť dostať infláciu pod kontrolu. Sporitelia sú okrádaní už dnes, dlžníci zvýhodňovaní a dlhy stále vyššie. Táto politika veru dobre neskončí.