Tak toto je trochu silná káva. V piatok bol na návšteve Bratislavy predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, bývalý maoista a neskôr socialista. V rámci svojej návštevy pochválil nášho socialistického premiéra – pozor, radšej sa teraz pevne pridržte – za reformy.
Možno by nabudúce mohli pánovi Barrosovi pripraviť lepšie podklady, keď zavíta do najchudobnejšej krajiny eurozóny. Možno by pánovi Barrosovi mohol niekto z jeho poradcov našepkať, že o reformách ani chýru ani slychu, jediné, čo sa tu deje je, že to, čo fungovalo, socialistická vláda ruší. Či rovná daň, Zákonník práce, druhý pilier dôchodkového poistenia, alebo zoštátnenie zdravotných poisťovní. Kam sa len človek pozrie, tam sa socialistickí diletanti hrajú na ekonómov. Netreba sa čudovať, že potom sa prognózy rastu a daňových výnosov musia korigovať – smerom dole.
Za prvej Ficovej vlády, v rokoch 2006 až 2010, bolo krásne vidieť, že Robert Fico je kapitán len do pekného počasia. Zdedil plnú špajzu a zanechal kopec dlhov. Medzitým rozdával, ako sa na správneho socialistu patrí, peniaze, ktoré mu nepatrili. Na začiatku jeho druhej vlády nezdedil plnú špajzu, lebo sme ju nestihli naplniť, a tak musí premiér konsolidovať. Keďže šetriť nevie, robí to cez šklbanie ľudí. V podstate všetkým, ktorí v tomto štáte tvoria hodnoty, zdvihol dane alebo odvody a poplatky. Toto keď sú podľa pána Barrosa reformy, za ktoré si niekto zaslúži pochvalu, tak „dovi – dopo“ so Slovenskom, aj s celou EÚ.
Ale možno prišla pochvala za niečo úplne iné a „reformy“ boli krycím názvom. Možno sa pán Barroso prišiel na vlastné oči presvedčiť, čo to je za šialený a submisívny národ, ktorý sa pod rúškom istôt nechá šklbať, aby peniaze mohli ísť súkromným španielskym bankám alebo do Grécka. Lebo taký unikát, aby krajina, ktorá nemá diaľničné spojenie ani len medzi dvomi najväčšími mestami, posielala do Grécka peniaze na okruh formuly 1, pán Barroso v živote ešte určite nevidel.