Vznikli vzťahy, aké nemáme k žiadnej inej krajine a k žiadnemu inému národu.
Cez víkend to bolo presne sto rokov, čo vzniklo Československo, stredne veľká krajina s nemalými ambíciami a nemalým úspechom. Teda, kým neprišla vojna a tesne pred ňou mníchovská zrada. Po vojne prišlo znárodnenie, komunizmus v Stalinovom podaní, Pražská jar, normalizácia, Nežná revolúcia a rozdelenie krajiny.
Toto všetko v konečnom dôsledku spájalo obyvateľov Čiech, Moravy a Slovenska. Vznikli vzťahy, aké nemáme k žiadnej inej krajine a k žiadnemu inému národu. Priateľstvá, manželstvá, odštepné závody či spartakiáda. Vzťahy natoľko dobré, že v dobrom mienený vtip na úkor toho druhého je pochopený ako vtip, a nie ako „hate“.
Keď som krátko po tom, čo som bol v roku 2010 zvolený za predsedu parlamentu, prišiel prvýkrát do mojej kancelárie, čakalo ma na stole pozvanie od mojej českej kolegyne Miroslavy Němcovej. Považujem to za veľmi veľa hovoriaci zvyk, že prvá návšteva vedie do Česka, respektíve na Slovensko, a to bez ohľadu na to, či sa k moci dostala ľavica alebo pravica. Moja najúsmevnejšia príhoda je z môjho stretnutia s českým prezidentom, ktorý sa vtedy volal Václav Klaus. Prijal ma veľmi vrúcne, čo ma povzbudilo k nejakému nevinnému vtipu na úvod, aby sa uvoľnila atmosféra, a tak som sa spýtal, kedy že nám vrátia to zlato.
Úsmev sa z tváre Václava Klausa vytratil, jeho následnú poznámku si síce už nepamätám, v každom prípade to bol začiatok dlhoročného vzťahu. Keď nás raz prišiel navštíviť do Liberálneho domu, daroval som mu najhodnotnejšie písacie pero. Pre istotu (úsmev).
Dnes, keď sme v EÚ, je prakticky jedno, či máme, alebo nemáme spoločný štát. Vplyv Európskej únie a niekedy až diktát zatieňuje pomerne malé rozdiely medzi nami. Do Prahy ide našinec po večne rozostavanej déjednotke bez ohľadu na Schengen, či Neschengen. Akurát v hokeji sú tí „Česi jedni hnusní, maďarskí“ (Slota) furt lepší.
Netrúfam si povedať, čo by bolo keby. Teda, aké by boli dnes vzťahy, keby sme sa neboli vtedy rozdelili. Skratka nám to Mečiar naordinoval a príliš sa nepýtal. Aj preto neviem rozdelenie Československa dostatočne dobre posúdiť, lebo vždy som mal pocit, že niekto za mňa rozhodol a basta. Avšak zároveň nehovorím, že rozdelenie bolo nutne zlé, len k tomu nemám jasný názor. Jedno ako, dúfam a veľmi si želám, aby vzťahy s našimi bratmi boli také dobré ako doteraz. Na ďalšiu storočnicu!
