Čierne diery sú také, kde sa strácajú peniaze potichu, nelegálne a, samozrejme, nedokázateľne. Sú to rôzne kontrakty cez rôznych sub- a subsubdodávateľov na výrobu programov, nákup služieb, prehraté štúdio Beta a pod. Čierne diery sa hľadajú ťažko, kto ich vie dokázať, ten z nich väčšinou profituje a určite sa nebude ozývať.
Oveľa lepšie sú biele diery, tie sú jasné a v podstate by nemali existovať (my sa, samozrejme, aj pri čiernych dierach musíme tváriť, že neexistujú, lebo existuje prezumpcia neviny, ale všetci vieme, že tomu tak nie je). Biela diera je napríklad 28-poschodová administratívna budova, ktorú STV postavila v roku 1974 a naposledy bola vyťažená v roku 1989, keď pre STV pracovalo skoro 4-tisíc ľudí. Odvtedy prešlo 19 rokov, budova je vyťažená na 30 % a jej ročná údržba stojí odhadom 120 mil. Sk ročne. Možno je 19 rokov krátka doba na to, aby sa STV presťahovala inam a viac ostalo na pôvodnú tvorbu. Možno to len tých vyše tucta riaditeľov, ktorých STV od roku 1989 mala, nenapadlo.
Ďalšia biela diera je extra výber koncesionárskych poplatkov, po novom „úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo“. Všetky verejné statky, ktorých financovanie si štát vynucuje, sú financované z daní a cez štátny rozpočet. Všetky okrem jedného. Práve pri verejnoprávnych médiách (STV a SRo; ozaj, nepotrebuje naša spoločnosť aj verejnoprávny denník a internetový server?) niekto povedal, že výber musí byť extra a teraz nás tento špás stojí 160 mil. Sk ročne. Každý rok prichádza podvyživená STV (a SRo) o 160 mil. Sk, lebo neprenechá výber daňovým úradom. A prečo vlastne? Lebo nezávislosť. O tom ale nabudúce.
