Presne po polovičke doby otvorenia druhého piliera vystúpilo z neho 16 034 ľudí a vstúpilo 6 362. Druhý pilier, ktorý má vyše 1,6 milióna sporiteľov, tak prišiel o 0,6 percenta z nich. Keď sa do júna 2008 toto číslo hneď aj zdesaťnásobí, stále to bude fiasko pre túto vládu, obzvlášť pre premiéra, pani ministerku a šéfa Sociálnej poisťovne, ktorý sa vyjadril, že druhý pilier je nevýhodný až pre milión ľudí.
Pritom ja osobne si myslím, že otvorenie druhého piliera je správna vec. Veď počas krátkej doby a mohutnej kampane doň vstúpili dve tretiny pracujúcich, a keďže ide o rozhodnutie s ďalekosiahlymi následkami, je dobré dať ľuďom možnosť svoje rozhodnutie prehodnotiť a prípadne zmeniť.
Problémom je skôr premiérovo angažovanie sa v tejto veci. Najskôr v štýle súdruha Jakeša všetkým oznámil, aké státisícové platy a odmeny berú manažéri DSS (pokus pani ministerky prihrať šéfovi Sociálnej poisťovne 800-tisícovú odmenu radšej nechajme tak), neskôr DSS-ky prirovnal k pyramídovej hre, a potom púšťal video z firemnej akcie jednej z DSS. Samozrejme, ani DSS-ky nezachovali chladnú hlavu. Okrem hysterických reakcií na každý jeden vládny návrh išli s premiérom potajomky vyjednávať, čím naštvali všetkých, ktorí za ne kopali. Leto 2007 bolo veru mimoriadne horúce.
Aká je situácia dnes? Druhý pilier je viac ako tri mesiace otvorený, exodus sa nekoná. A prečo? Lebo opäť raz sa potvrdili dve veci: Po prvé, obyvateľstvo disponuje nepredstaviteľne veľkou letargiou, a po druhé, pokiaľ nejde o nejaké bezvýznamné prieskumy verejnej mienky, ale o vlastné peniaze, je úplne jedno, čo kto natára – platí staré slovenské: Čo je doma, to sa ráta.
