Ako vidieť, minuloročné reči nášho premiéra o tom, že druhý pilier sa otvorí jednorazovo na šesť mesiacov, neboli pravdivé. Dnes, ani nie tri mesiace neskôr, ide naša vláda druhý pilier otvoriť opäť.
Napriek tomu, že Fico nedodržal slovo, sa mne osobne (ako som už častejšie písal) otvorenie druhého piliera pozdáva, lebo dáva ľuďom možnosť slobodne sa rozhodnúť, lepšie povedané, prehodnotiť svoje rozhodnutie, a to zvyšuje slobodu jednotlivca. Škoda len toho času, námahy a peňazí vynaložených na proces „otvorenia“. Niekto musí totiž opäť napísať návrh zákona, ten musí prejsť vnútro- a medzirezortným pripomienkovým konaním, byť predložený vláde, tá ho musí schváliť, potom výbory, potom dostanú naši ctení poslanci opäť raz možnosť celému národu ukázať, že skáču, ako im šéf píska, prezident musí zákon podpísať, a nakoniec príde zverejnenie v zbierke.
Celú túto maškarádu a plytvanie zdrojmi by sme si mohli odpustiť, keby bol druhý pilier otvorený trvale. Akože na furt. Každý jeden človek by sa mohol kedykoľvek rozhodnúť vstúpiť a ktokoľvek, kto niekedy v minulosti už vstúpil, by mohol kedykoľvek vystúpiť. A bol by pokoj. Premiér by nemusel nedržať slovo, poslanci by nemuseli hlasovať hore dole a zopár úradníkom by ostalo viac času na kávičku.
Je tu však jedna chybička krásy: deficit v I. pilieri je takpovediac dvojzložkový. Prvá zložka deficitu, tento rok cca 30 mld. Sk, vzniká preto, lebo 9 % z hrubých miezd tečie do druhého piliera namiesto do prvého. To je logické a v tom má premiér pravdu. Je tu však aj druhá zložka, a tá vzniká preto, lebo stúpa počet dôchodcov a klesá počet pracujúcich. Zatiaľ čo prvá zložka deficitu bude rokmi klesať, bude druhá zložka rokmi rásť. Deficit je podstata problému, a ten otvorenie druhého piliera rieši len krátkodobo. Dlhodobé zníženie deficitu v prvom pilieri je možné riešiť len parametrickými alebo systémovými zmenami v ňom samotnom.
