Po dvoch rokoch trvania krízy môžeme konštatovať nasledovné: dobré riešenie (Grécku nepomáhať, nechať ho vyhlásiť platobnú neschopnosť, a následne dostať von z eurozóny) európski lídri prepásli, zlé riešenie (euroval) dnes už nikoho nezaujíma (hlavne, že naši koaliční partneri nás tým museli vydierať), a ostávajú už len dve najhoršie riešenia: neobmedzený nákup dlhopisov Európskou centrálnou bankou, alebo eurobondy. Obidve riešenia majú spoločné to, že všetci budú ručiť za všetky dlhy, v príkrom rozpore s článkom 125 Lisabonskej zmluvy.
Nákup dlhopisov cez ECB znamená, že napríklad Taliansko potrebuje vydať dlhopisy, aby mohlo financovať svoj dlh, ale nikto mu nechce požičať, resp. sú investori ochotní požičať, avšak len s vysokou rizikovou prirážkou, teda za vysoký úrok (momentálne vyše 7 percent). V takomto prípade kúpi ECB talianske dlhopisy, povedzme s desaťročnou splatnosťou, a o desať rokov, keď tieto dlhopisy budú splatné, Taliansko, samozrejme, nebude mať voľné prostriedky a vydá nové dlhopisy, ktoré opäť kúpi ECB a tak ďalej. Týmto spôsobom skončia všetky problematické dlhopisy, teda dlhopisy krajín, ktoré sa nevedia financovať na trhu, v rukách ECB, za ktorej záväzky ručia všetky krajiny. Už dnes nakúpila ECB dlhopisy za vyše 200 miliárd eur, v rozpore s platným právom. Eurobondy je také isté „zospoločnenie“ dlhov. Budú mať jeden úrok pre všetky štáty a spoločné ručenie.
Je jedno, ktoré riešenie bude uplatnené (predpokladám, že tento týždeň by sme sa to mali dozvedieť), dôjde po prvé k zníženiu motivácie nezadlžovať sa, a po druhé k znehodnoteniu eura cez infláciu. Je totiž takmer isté, že dôjde k nárastu cien, a tiež môže dôjsť k zhoršeniu výmenných kurzov voči iným menám. A to sme sa hrnuli do eurozóny najmä z dôvodu stability meny.
Treba však povedať, že aj tieto dve riešenia neriešia podstatu problému (neustále zadlžovanie sa krajín), ale iba následky (krajiny si nevedia požičať). Či už ECB, alebo eurobondy, oboje docieli len to, že nezodpovedné krajiny budú môcť byť nezodpovedné ešte pár rokov. Potom sa problém vráti a bude väčší o to, že už všetky krajiny si vyčerpali svoj „záchranný potenciál“.
