Krátko po nástupe tejto vlády bolo témou aj zdaňovanie monopolov, v tom čase sme na ministerstve financií mali z toho veru riadne vrásky. Našťastie sa to môjmu bývalému šéfovi podarilo nejako ututlať a dva roky bol pokoj. Síce rástli ceny ropy, ale rástol aj Počiatkov vplyv, a tak premiér Fico nestrašil so žiadnymi daňami.
Lenže potom došla „dženta jachta“ a množstvo korún zarobených na novej parite a systematicky budovaná pozícia ministra financií bola v ťahu. Počiatek si na svoju adresu musel vypočuť rôzne nepríjemnosti, k tomu ešte oprávnené, a premiér začína opäť strašiť s daňou z monopolov. Problém je, že vo vláde mu nemá kto povedať, že to je riadna kravina, oslabený minister financií mu to každopádne hovoriť nebude.
Monopol je taký podnik, ktorý (z dôvodu, že sa na trhu nachádza sám) si môže diktovať ceny, ako sa mu zachce. Aby to nebolo veľmi zneužívané, existujú regulačné úrady, ktoré nahrádzajú konkurenciu v tom zmysle, že nedovolia povedzme takému SPP stanoviť ľubovoľné ceny za plyn, ale len vo výške oprávnených nákladov a primeraného zisku. Toto sa deje už dnes a dnešné ceny energií (plyn, elektrina, voda, teplo) sú, samozrejme, schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Keď náš štát zvýši monopolu akúkoľvek daň, čo spraví monopol? Ako prvé pobeží za regulačným úradom a na základe vyšších oprávnených nákladov požiada o zvýšenie cien. Alebo pokiaľ to bude kvázimonopol, ktorý si nemusí nechať schvaľovať predajné ceny, napríklad Slovnaft, rovno ich zvýši. Zvýšenie dane vždy povedie k vyšším cenám. A naopak, zníženie dane povedie k nižším cenám. Nie ihneď, možno nie v plnom rozsahu, ale predsa len povedie. To bol napríklad aj premiérom deklarovaný dôvod, prečo znížil DPH na lieky. I keď tam to bolo úplne zbytočné.
