V piatok uverejnila Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) správu, v ktorej sa nachádzajú aj tieto dve vety:
„Francúzsko, ktoré má najvyšší dlh spomedzi členských krajín eurozóny s najvyšším ratingom, sa obáva, že ak by v prvom slede musela pomáhať bankám domáca krajina, mohlo by o špičkový rating prísť. Uprednostňuje preto, aby sa krajiny bez problémov mohli obracať na Európsky fond finančnej stability (EFSF), ktorý by čoskoro mal získať právomoc poskytovať úvery členským štátom eurozóny na podporu bánk.“
Takže, komu doteraz nesvitlo, načo vlastne musíme silou-mocou rozširovať dočasný euroval, tu to má čierne na bielom. Primárne nejde o zvýšenie sumy. Tá je dosť veľká, veď z kapacity 250 miliárd eur bolo pre Portugalsko a Írsko vyčlenených 70 miliárd eur a zvyšných 180 miliárd eur môže byť okamžite použitých. V prvom rade ide o rozšírenie kompetencií dočasného eurovalu tak, aby bolo možné zachraňovať banky (a nakupovať dlhopisy štátov eurozóny).
Ako sa zo správy TASR dozvedáme, Francúzsko si už „brúsi zuby“ na peniaze, o ktoré požiada na záchranu svojich bánk nachádzajúcich sa v problémoch. Toto je dôvod, ktorý dáva logiku, otázne je len, či to chceme naozaj spraviť. Schválením rozšírenia eurovalu nebudeme slovenskému dôchodcovi vysvetľovať len, že napríklad vyššou DPH má prispievať gréckemu dôchodcovi na jeho trikrát vyšší dôchodok, ale aj, že má prispievať na plat šéfovi nejakej veľkej francúzskej banky nachádzajúcej sa v problémoch. Len pre zaujímavosť, ročný plat predsedu Predstavenstva Société Générale je približne 6 miliónov eur.
Je to absurdná predstava, ktorá sa schválením eurovalu stane reálnou: Slovensko, ktoré si v roku 2000 svoje banky zachraňovalo samo, bude teraz zachraňovať francúzske a iné banky. A ako keby to nestačilo, bude Slovensko platiť najviac. V prípade uplatnenia všetkých záruk bude musieť každý Nemec odrobiť 119 hodín za priemernú nemeckú mzdu a každý Francúz 139 hodín za francúzsku priemernú mzdu. A každý Slovák bude musieť odrobiť 299 hodín za slovenskú priemernú mzdu.
