Pred dvomi rokmi som na svojom blogu napísal o Grécku toto: „Potom, v roku 2013, budú mať parlamentné voľby, a už vidím, ako sa pred ľudí postaví nejaký Ficopopoulos a povie im: Voliči, medzinárodné finančné koncerny vám všetko zobrali neoprávnene. Zvoľte mňa, ja vám všetko vrátim.“ Ako dnes vidieť, deje sa presne to, čoho som sa pred dvomi rokmi obával.
Prišiel populista, ktorému Robert Fico môže závidieť, sľúbil zvýšiť platy, zamestnať stotisíc úradníkov a zrušiť úsporné opatrenia. Samozrejme, že to nie je riešenie. Lenže Tsipras, šéf volebného zoskupenia deviatich ľavicových strán (medzi nimi komunisti, maoisti a iní experti), a možno nový silný muž Grécka, je omnoho cynickejší a vypočítavejší, ako by sa mohlo zdať, a iba chladnokrvne vydiera štáty eurozóny.
Na druhej strane, štáty eurozóny sú si samy na vine, najmä takzvaní bruselskí lídri. Bez mihnutia oka porušili základné pravidlá fungovania eurozóny, napríklad článok 125 Lisabonskej zmluvy, teda európskej ústavy, ktorý vraví, že za svoje záväzky si ručí každá krajina sama. Možno si mysleli, že pre nich pravidlá neplatia, lebo sú nadľudia. Jedno ako, eurozóna je dnes v obrovských problémoch výlučne preto, že jej lídri nedodržiavajú pravidlá. A nerešpektujú demokratické princípy. Nemám teraz na mysli, že ich nikto priamo nevolil.
Mám na mysli referendum, ktoré chcel v novembri 2011 uskutočniť vtedajší premiér Papandreu. Chcel sa spýtať občanov Grécka, či chcú zotrvať v eurozóne, samozrejme, že cenu úsporných opatrení. Toto mu bolo doslova zatrhnuté a o tri dni neskôr nebol Papandreu premiérom. Mimochodom, jeho dočasným nástupcom sa stal človek, ktorý osobne zodpovedá za falšovanie štatistík, na základe ktorých sa Grécko podvodom dostalo do eurozóny.
Referendum nebolo, a tak sa občania vyjadrili vo voľbách. Do parlamentu zvolili nacistov, komunistov a Syrizu, už spomínané zoskupenie, ktorému šéfuje Tsipras. Ostáva len dúfať, že európski lídri si okrem dodržiavania pravidiel osvoja ešte jednu drobnosť – dodržiavanie demokratických princípov.
