Corrado Gini bol taliansky demograf, ktorý sa počas svojho života dopracoval k vlastnému koeficientu. Giniho koeficient meria nerovnosti v príjmoch a jeho hodnoty sú medzi 0 a 1.
Keď je Giniho koeficient 0, všetci majú rovnaký príjem (úplná rovnosť), keď je 1, má všetok príjem jeden človek a všetci ostatní nemajú nič (úplná nerovnosť). U nás sa Giniho koeficient už roky pohybuje medzi 0,30 a 0,35, čím sa radíme medzi krajiny s vyššou rovnosťou príjmov. Samozrejme, je možné Giniho koeficient vyrátať nielen pre nerovnosť príjmov, ale napr. aj pre nerovnosť dane z príjmu.
Nanak Kakwani je zase profesor ekonómie a on sa počas svojho života dopracoval k vlastnému indexu. Kakwaniho index je rozdiel medzi koncentráciou daní a Giniho koeficientom z rozdelenia príjmov. Z nejakého dôvodu sa totiž pre mieru nerovnosti pri daniach nepoužíva pojem „Giniho koeficient“, ale len koncentrácia daní, no metóda je tá istá. Ide teda o rozdiel v nerovnosti daní a príjmov. Keď je rozdiel pozitívny, je pozitívny aj Kawaniho index, a to znamená, že miera nerovnosti pri daniach je vyššia ako miera nerovnosti pri príjmoch, inými slovami, daňový systém je progresívny.
Do roku 2003 sme mali progresívny daňový systém a logicky bol pozitívny aj Kakwaniho index. Na roky 2001 až 2003 je jeho priemerná hodnota 0,29. Po zavedení „rovnej dane“ , čuduj sa svete, Kakwani index výrazne stúpol, jeho priemerná hodnota na roky 2004 až 2006 je 0,39.
Ako je to možné?
Sadzba bola síce zjednotená na 19 % (čo samo osebe znamená Kakwaniho index 0), ale zároveň bolo výrazne zvýšené nezdaniteľné minimum a zavedený daňový bonus na dieťa, ktorý dokonca umožňuje mať negatívnu daň z príjmu. Rovná daň je tak progresívnejšia a sociálnejšia, ako bol predošlý daňový systém. Presné čísla a grafy nájdete na www.oldweb-sulik.sk
