Európa sa teda poskladala akože na záchranu Grécka, ale v skutočnosti obišli najlepšie francúzske banky, ktorým visia Gréci vyše 70 miliárd eur, no podiel Francúzska je menej ako 17 miliárd eur. Slováci (lebo my sme skrátka grandi od prírody na čele s Ficom, ktorý celý život míňal peniaze niekoho iného) prispeli najviac – a to 1,3 % HDP. Na porovnanie, taký Luxemburg prispel iba 0,56 % zo svojho HDP.
Ficovým naivným rečiam o tom, že musíme zachrániť Grécko, aby sme zachránili úspory Slovákov, uverili možno jeho voliči, ale určite nie finančné trhy. Inými slovami, záchranný balík nemal prakticky žiaden účinok a euro je oproti doláru opäť o niečo slabšie. Stále nové a nové dlhy (treba si uvedomiť, že všetky „záchranné balíčky“ sú opäť len dlhy) určite dôveru v euro nezvýšia, skôr naopak.
Naďalej však ostávajú dve otázky nezodpovedané. Po prvé, prečo sa nehovorí o moratóriu na úroky? Musia naozaj dostať všetky banky všetky úroky? Aj tie 10- percentné, ktoré obsahujú rizikovú prirážku za prípadný výpadok?
Po druhé, aký podiel zodpovednosti nesie Európska komisia? Pripusťme, že Gréci sú naozaj takí šikovní, že nikto si nevšimol, že do eurozóny sa dostali podvodom. Odvtedy prešlo osem rokov. Osemkrát Gréci porušili maastrichtské kritériá minimálne v dvoch bodoch – ročný deficit nad 3 % a celkový dlh nad 60 %. Osem rokov všetci zodpovední usilovne prehliadali, že Gréci vlastne do eurozóny nepatria.
Teraz je kvôli tomu oheň na streche a namiesto toho, aby napríklad Barroso odstúpil, navrhne sprísnenie pravidiel. Takže Európska komisia nie je schopná dodržať a ustrážiť svoje vlastné pravidlá a ako riešenie navrhne ich sprísnenie.
Výsledok je, že napríklad my budeme musieť posielať do Bruselu návrh štátneho rozpočtu, čo, samozrejme, grécky problém nijako nerieši, iba to zvýši buzeráciu Slovenska zo strany Európskej komisie.
Pritom vôbec netreba prísnejšie pravidlá, stačí tie existujúce dodržiavať. Natíska sa dojem, že celý problém s Gréckom je pre euroúradníkov výborná príležitosť priblížiť sa k európskemu superštátu a ešte viac vecí kontrolovať z Bruselu.
