Včerajšie voľby v Grécku viedli k výraznému oslabeniu dvoch veľkých politických strán, PASOK a Nová Demokracia. Politológovia nájdu určite viacero dôvodov, no s určitosťou bude jeden výrazný medzi nimi – úsporné opatrenia ako cena za zotrvanie v eurozóne.
Grécki voliči dali jasne najavo, že majú dosť úsporných opatrení a že chcú také strany, ktoré im zabezpečia doterajší život a najmä istoty. My na Slovensku, samozrejme, vieme, že istoty dokáže zabezpečiť iba jeden jediný človek na svete, toho však grécky národ voliť nemôže.
Preto vzniká otázka, ako ďalej v Grécku. Naďalej platí, že jediné riešenie je opustiť eurozónu a medzičasom je zrejmé, že pre Grékov samotných to bude najlepším riešením. S eurom totiž Grécko nemá najmenšiu šancu stať sa opäť konkurencieschopným. ‚Opäť“ znamená, že niekedy v minulosti Grécko bolo viac konkurencieschopné ako dnes, ale situácia sa počas posledných 10 rokov výrazne zhoršila.
Prijatím eura totiž klesli úroky, čo výrazne zvýšilo objem úverov, teda peňazí v obehu. To viedlo k výraznému nárastu platov a výsledok je, že dnes Grécko nedokáže konkurovať ani len pri výrobe paradajok a oplatí sa ich, napriek transportu, dovážať z Holandska. Zďaleka nejde len o paradajky, ale prakticky o všetko, a tak má Grécko za posledné roky najvyšší deficit obchodnej bilancie na svete.
Jedno riešenie je výrazné zníženie platov a ako po včerajšku vieme, toto riešenie grécki voliči jasne odmietajú. Ostáva druhé riešenie, ktorým je výstup z eurozóny, zavedenie vlastnej meny a jej následná devalvácia.
Keď bývalý premiér Papandreu navrhol spýtať sa ľudí v referende na zotrvanie v eurozóne, bol do troch dní odstavený a žiadne referendum sa nekonalo. Európski demokrati sa totiž ničoho neboja viac ako názoru voličov. Keď sa teda voliči nemohli vyjadriť v referende samostatne k zotrvaniu Grécka v eurozóne, vyjadrili sa vo voľbách. Zvolili si komunistov a extrémistov. To sú zrejme jediní, ktorí pochopili, že gréckej ekonomike najviac poškodilo euro.
