Grécko: Tri mýty o úspechu „záchrancov“

To, že „zachraňovanie“ Grécka zlyhalo na plnej čiare, je dnes zrejmé každému čo len trochu objektívnemu človeku. Výsledky „zachraňovania“ sú neodškriepiteľné – dvojnásobná nezamestnanosť, o polovicu vyšší verejný dlh, priemyselná produkcia na úrovni 70. rokov.

Dovolím si povedať, že stále viac ľudí je presvedčených, že toto všetko nemuselo byť, keby Grécko skrachovalo vtedy, kedy skrachovať malo – čiže na jar 2010 – a súčasne opustilo eurozónu. Do dvoch rokoch by bolo z najhoršieho vonku a dnes by skromne prosperovalo.

Grécko a tri mýty

Toto, samozrejme, nemôžu pripustiť „záchrancovia“. Nemôžu si priznať chybu, veď ako by vyzerali pred svojimi voličmi. Stovky miliárd eur vyhodených von oknom. Kto by ich ešte volil? A tak si vymysleli chiméry o tom, že vlastne všetko je tak, ako malo byť, lebo keby nebolo, bolo by oveľa horšie. To je, samozrejme, obyčajné strašenie a zavádzanie a z hľadiska faktov vyzerajú mýty o záchrane takto:

1. Dnes je eurozóna oveľa viac pripravená na vystúpenie Grécka

Toto nie je pravda. Banková únia našťastie nie je funkčná v plnom rozsahu (inak by sme museli ručiť ešte aj za vklady Grékov), Fiškálny kompakt veľké krajiny ignorujú (Francúzsko a Taliansko) a euroval nerieši vôbec, ale vôbec nič. Jediné, čo upokojilo finančné trhy, bola záruka ECB vykúpiť všetky dlhopisy (ECB sa cez program OMT stala takzvaným ručiteľom poslednej inštancie). Na tú však euroval potrebný nebol.

2. Ostatné štáty sú na dobrej ceste.

Ani toto tvrdenie nie je pravdivé. Dlh Španielska stúpol zo 60 na 90 percent, dlh Portugalska z 85 na 135 percent, dlh Talianska zo 120 na 140 percent. Stúpol aj dlh Francúzska a Belgicka. Reformuje sa minimálne, nezamestnanosť neklesá, alebo klesá len minimálne, lebo bola obludne vysoká (Španielsko). Finančné trhy sú pokojné len preto, že majú v predošlom bode spomenutú záruku ECB.

3.„Lebo geopolitika“, respektíve „nedá sa všetko vidieť len cez čísla“

Tento argument používajú väčšinou ľudia, ktorí číslam nerozumejú. Ale skúsme sa pozrieť na geopolitiku. Keby Grécko skrachovalo vtedy, keď skrachovať malo, bolo by po dvoch rokoch z najhoršieho vonku a dnes by vďaka lacnej drachme prosperovalo. Lenže taká oslabená krajina, akou je Grécko dnes – po piatich rokoch „zachraňovania“ a prakticky vyčerpaných možnostiach nalievania ďalších peňazí (aj v ostatných krajinách eurozóny bývajú voľby), predstavuje (ešte aj v čase konfliktu s Ruskom, ktorý vtedy nebol) oveľa väčšie geopolitické riziko.