Počty poslancov sú skreslené zaokrúhľovaním a päťpercentným kvórom, a preto sa skúsme na výsledky volieb pozrieť cez počty všetkých odovzdaných platných hlasov.
V parlamentných voľbách roku 2006 volilo 945-tisíc ľudí strany, ktoré je možné prirátať k dnešnej opozícii. No strany, ktoré je možné prirátať k dnešnej koalícii, volilo až 1 358-tisíc ľudí, čiže o 43,7 % viac. Bolo teda evidentné, že občania tejto krajiny si v roku 2006 želali zmenu.
V prezidentských voľbách v apríli 2009 volilo 989-tisíc ľudí Ivetu Radičovú ako zástupkyňu opozície a 1 235-tisíc ľudí Ivana Gašparoviča, čo je už len o 24,9 % viac, no ešte stále dosť.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu pred tromi týždňami dostali strany, ktoré je možné priradiť k opozícii, 406-tisíc hlasov a strany priraďované ku koalícii dostali 421-tisíc hlasov, čiže len o 3,7 % viac. Áno, viem, účasť v eurovoľbách je polovičná, ale je otázka, v koho prospech to je. Voliť boli totiž najmä starší ľudia.
Náskok sa teda scvrkáva a niet sa čomu čudovať. Veď hospodársky a najmä morálny úpadok, ktorý táto krajina zažíva, je dramatický. Netvrdím, že za bývalej vlády sa nekradlo, sám som zvedavý, čo premiér Fico vytiahne na najbližšej tlačovke k tunelu Branisko. Ale nástenkové tendre a tak jasné rozkrádanie, ako v prípade emisií, Slovensko ešte nezažilo. Navyše, za minulej vlády klesal počet nezamestnaných a ekonomika rástla. Dnes je to presne naopak a kríza je tomu na vine len čiastočne.
Ľuďom začína svitať, že zo sladkých sociálno-romantických rečí sa najesť nedá, a že socani hospodáriť nevedia. Preto dozrieva doba poslať preč od kormidla človeka, ktorý v živote nič poriadne nerobil a vždy žil iba z cudzích peňazí.
