Odpovede „opozičných“ strán KDH a SMK na otázku, či po voľbách budú vládnuť so Smerom, sú prinajlepšom vyhýbavé. Skutočnosť je totiž tá, že KDH a aj SMK dúfajú, že práve ich si Fico vyberie na ďalšie štyri roky vládnutia, a preto hrajú chutné nevesty. Obzvlášť KDH, ktoré je aj pre Smer prijateľný partner, by mohlo byť voči svojim voličom menej pokrytecké a na rovinu priznať, že nemajú problém vládnuť so stranou, ktorá je zodpovedná za nebývalé rozkrádanie a zadlžovanie.
Ďalšia opozičná strana, SDKÚ-DS, síce vyhlásila, že s Ficom vládnuť nebude, no zároveň sa rozhodla kopírovať program Smeru a budovať „sociálny štát“. V čase, keď Slovensko zápasí s rekordnými dlhmi a je na „gréckej“ ceste, hovoriť o sociálnom štáte je nezodpovedné a v prípade strany, ktorá získala množstvo sympatií najmä ekonomickými reformami aj nepochopiteľné. SDKÚ-DS získala množstvo hlasov tým, že v roku 2002 Ivan Mikloš vyhlásil, že štát sa musí postarať o rovnosť šancí a nie rovnosť výsledkov. Následné ekonomické reformy (daňová reforma, reforma verejnej správy, reforma zdravotníctva) priniesli hospodárske úspechy a zníženie štátneho dlhu. A najmä zníženie nezamestnanosti, s ktorou Fico dnes neúspešne zápasí. Lenže teraz sa SDKÚ-DS rozhodla opičiť po Ficovi a tiež chce budovať sociálny štát. Teda aspoň to ľuďom sľubovať. Napriek tomu, že všetci vidíme, kam to vedie.
Výsledok je, že 96 dní pred voľbami nemáme skutočnú opozíciu. Jedni sa pripravujú na vládnutie so Smerom, druhí sa po ňom opičia a vidieť to aj na hlasovaniach v parlamente. Počas hlasovania o vlasteneckom zákone, čo je nič iné ako predvolebná kampaň a pokus o prekrytie krádeží SNS, sa poslanci za SDKÚ-DS a KDH hrali na muzikantov, a buď sa zdržali, alebo nehlasovali. Ani jeden z nich nenabral odvahu hlasovať proti tejto hlúposti. Momentálne to vyzerá tak, že jediná skutočne opozičná strana je Sloboda a Solidarita. Programom a postojom.
