Predseda parlamentu – Dobre si pamätám na smerácke primitívne rušenie schôdzí počas našej koalície a tiež si dobre pamätám na reči Pavla Pašku o znevažovaní parlamentnej demokracie a podobné bludy. No to, čo zažívame v Národnej rade dnes, je hotová katastrofa. Žiaľ, to sa stáva, keď z kachličkára spravíme súdruha predsedu.
Mne možno vyčítať všeličo, ale určite nie, že som ako predseda parlamentu nedodržiaval rokovací poriadok. Občas som nechal opakovať hlasovanie či inú procedúru a občas musel nejaký poslanec dvakrát čítať pozmeňovací návrh. To všetko v snahe vylúčiť akékoľvek pochybnosti o dodržiavaní rokovacieho poriadku.
Pavol Paška si myslí, že rokovací poriadok preňho neplatí. Napríklad pri interpeláciách má byť interpelovaný minister prítomný v sále, no Pavol Paška nechá ministra vnútra pobehovať hore-dole medzi sálou a mimo nej, v závislosti od toho, či poslanec Hlina práve reční alebo nie (bolo to skutočne trápne divadlo – Hlina začal rečniť, Kaliňák odišiel, Hlina prestal rečniť, Kaliňák sa vrátil).
Poslanec Hlina si následne vyložil rokovací poriadok tak voľne ako Pavol Paška a hlasoval z miesta určeného pre premiéra. To už bolo zle, lebo boľševici si vždy dávali veľmi záležať na funkciách a stoličkách.
Podpísať výlet štyroch paničiek do Petrohradu už nie je smiešne divadlo, v ktorom skáče Hlina bezradnému Paškovi po hlave, ale niekoľko desaťtisíc eur vyhodených von oknom. Pani poslankyňa Gabányová si ani len nevedela spomenúť, s kým sa stretla. Oficiálne, samozrejme, ale som si istý, že si vie úplne presne spomenúť, čo mali v ktorom obchode. Takéto rokovania sú úplne o ničom – nájde sa nejaký akože program, ale ide sa na výlet. Je to v prvom rade zlyhanie predsedu parlamentu, ktorý tento výlet vládnym špeciálom podpísal. Argument, že vládny špeciál musí lietať, je scestný, lebo keď nie sú vládne lietadla vyťažené, mal by ich štát predať.
No najviac o neschopnosti Pavla Pašku viesť Národnú radu hovorí fakt, že premiér mu diktuje, čo má robiť, kedy majú poslanci opustiť sálu a kedy ako hlasovať. Možno si Pavol Paška nevšimol, že máme parlamentnú demokraciu (i keď filozofovať o tom vie), v ktorej platí, že vláda sa spovedá parlamentu, a nie naopak. Bežnému človeku to zrejme veľa nepovie, ale takto to fungovalo za komunistov, kedy Národná rada bola len bábkovým divadlom. Skrátka, čistá hanba, tento predseda.
