To, že ľavicová vláda namiesto zníženia sadzby dane z príjmu radšej zavedie zníženú sadzbu DPH neprekvapuje, i keď uvádzané „sociálne“ dôvody sú z ekonomického hľadiska dosť scestné. Čo však skutočne prekvapuje, sú koncesionárske poplatky, ktoré práve ľavicová vláda plánuje zmeniť na daň na osobu.
Už dnes sú koncesionárske poplatky skôr daňou ako poplatkami, lebo ich musí platiť každý vlastník TV prijímača, bez ohľadu na to, či ten svetový program na STV pozerá. Po plánovanej zmene ich bude platiť každý, kto má elektrickú prípojku, čiže každý. Úplne sa stráca väzba medzi poplatkom a službou, čo znamená, že každá jedna domácnosť bude platiť daň na osobu vo výške 1 680 Sk ročne. To by nebol až taký problém, veď náš štát musí z niečoho žiť a potrebuje peniaze na financovanie silných sociálnych programov, ako náš pán premiér zvyknú vravieť.
Problém teda nie je v dani samotnej, ale v jej povahe. Platí ju každý, bez ohľadu na jeho príjem, spotrebu či majetok. Pokiaľ je rovná daň, ktorá nad 95 tis. Sk príjmu ročne (sociálny aspekt zvaný nezdaniteľné minimum) zaťaží každú ďalšiu korunu 19 haliermi antisociálna len z pohľadu zopár „socánov“, je daň na osobu antisociálna z pohľadu drvivej väčšiny spoločnosti. Len si skúsme predstaviť, že každý daňovník by namiesto 19-percentnej rovnej dane platil 20 tis. Sk ročne daň na osobu, a to bez ohľadu na jeho príjem. Presne týmto sú totiž koncesionárske poplatky. Aj tá najchudobnejšia rodina musí zaplatiť 1 680 Sk ročne a po novom nebude mať ani už len možnosť TV prijímač predať a koncesionársky poplatok ušetriť. Sociálna politika vyzerá veru inak.
