Keď niektorý deň spĺňa kritérium „krajších zajtrajškov„, je to určite ten zajtrajší. Zajtra vstúpi do platnosti novela zákona o sociálnom poistení a už len kvôli nej bude svet sociálnejší, spravodlivejší, solidárnejší, skrátka lepší. Zajtra je ten skvelý deň, odkedy nešťastník, ktorý si dovolil zarábať nebodaj štvornásobok priemernej mzdy, bude platiť o tretinu vyššie odvody a dostane za to prd makový. A to v zásluhovom systéme, ktorého hlavná črta je priama úmera medzi odvodmi a dávkami.
To nie je všetko. Iný nešťastník, ktorý povedzme 10 rokov pred dôchodkom vstúpil do 2. piliera, dostane tiež prd makový. Lebo už nestačí si šetriť 10 rokov, ale 15 rokov. A prečo to všetko naša vláda robí? No preto, aby sme sa mali zajtra lepšie. Napríklad vyššie spomínaný dôchodca bude mať o 50 % vyšší dôchodok. Síce nie hneď zajtra, ale až 5 rokov potom, ako dosiahol dôchodkový vek, ale netreba byť predsa úzkoprsý a hrať sa na slovíčka. Komunisti koniec koncov prežili 40 rokov s báchorkami o krajších zajtrajškoch. Nešťastník jednoducho dosiahne dôchodkový vek a ešte bude päť rokov makať, aby sa dostal k svojim peniazom. To je ako keď vám stavebná sporiteľňa dávno po uzavretí zmluvy povie, že vám svojvoľne predĺžila dobu sporenia, lebo chce, aby ste lepšie bývali. No keď to nie je krajší zajtrajšok…
Okrem „krajšieho zajtrajška“ sa u nás dávnejšie udomácnil aj „jeden pekný deň“. Napríklad: jedného pekného dňa odídu sovietske vojská. Alebo aktuálne: jedného pekného dňa odídu títo diletanti. Zajtrajší krajší zajtrajšok síce jeden pekný deň nebude, ale aj tak všetko najlepšie v Novom roku.
