Začiatkom mája 2010 napísal Ivan Mikloš blog s názvom „Grécko – kto to zaplatí a kto by mal“. Začiatkom júla 2011 napísal Ivan Mikloš opäť blog k téme pôžička Grécku „Richard Sulík ministrom financií“. Uvádzam niekoľko pasáží z obidvoch blogov a názor na to, či Ivan Mikloš otočil, nech si spraví každý sám.
1. Mikloš 2010: „Niektorí politici, ale aj banky, nás strašia tým, čo všetko sa stane, ak Grécku nepomôžeme.“
Mikloš 2011: „V Grécku dôjde k neriadenému bankrotu, čo spôsobí okamžitý pád gréckych bánk, neschopnosť vyplácať vklady, ale aj platy a dôchodky. Následná situácia by si zrejme tak či tak vyžiadala nevyhnutnosť záchrannej pôžičky, takže bez priamych nákladov by to nebolo. Ešte horšie by však boli ďalšie dôsledky.“
2. Mikloš 2010: „A nedajte sa mýliť argumentmi, že ide len o pôžičku a že ešte na tom dokonca aj zarobíme. Všetci vedia, že riziko nesplatenia týchto peňazí je veľké. Keby nebolo, tak by požičali banky, nemuseli by zaskakovať štáty eurozóny.“
Mikloš 2011: „Myslím, že najmenej zlým z možných riešení je presadzovať vyššie uvedené podmienky prípadného súhlasu s novým gréckym programom a pôžičkou. Tieto podmienky totiž v miere, akú je dnes možné dosiahnuť, znižujú riziko, že o naše peniaze prídeme, a zároveň dávajú šancu, že sa podarí zachrániť euro a eurozónu.“
3. Mikloš 2010: „Euro neumožňuje Grécku devalváciu meny bez toho, aby vystúpilo z eurozóny. Výstup z eura sa pritom vykresľuje ako tragédia, ktorá by vraj viedla k dominovému efektu a k pádu eura v Portugalsku, Španielsku a možno aj v Taliansku. Naozaj? Sme si tým istí? Nemôže skôr budúcnosť eura ohroziť to, že grécky príklad dokonaného morálneho hazardu, kedy smotanu zlízli Gréci a banky a účet zaplatia len čiastočne Gréci, vôbec nie banky a významne daňoví poplatníci všetkých krajín eurozóny?“
Mikloš 2011: „Nevyhnutne by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb minimálne na európskom finančnom trhu s možnými vážnymi dôsledkami nielen na krajiny v programoch (Írsko, Portugalsko), ale aj na Španielsko a Taliansko. Dlh Španielska je dnes 640 miliárd eur a Talianska dokonca 1,8 bilióna eur. Ich insolventnosť by už nerozchodil žiadny ochranný val a došlo by teda s najväčšou pravdepodobnosťou k rozpadu eurozóny tak, ako ju dnes poznáme.“
4. Mikloš 2010: „A som presvedčený, že 110-miliardový záchranný plán je morálny hazard ako vyšitý. Dôsledky morálneho hazardu riešime iným morálnym hazardom. Kocovinu liečime poldecom a stále tak dokola. Dočasne sa možno uľaví, ale konce bývajú neradostné.“
Mikloš 2011: „A nakoniec to najdôležitejšie. Prečo tvrdím, že jednoducho ,povedať nie a hotovo‘ je postoj, ktorý by poškodil všetkým, najmä však nám, najmä Slovensku. Propagátori tohto jednoduchého riešenia to, samozrejme, vidia inak a tvrdia, že naopak, Slovensko bude poškodené, ak s pôžičkou budeme súhlasiť, pretože to znamená ,peniaze vyhodené von oknom‘.“
