Premiérovo aktuálne divadlo okolo minimálnej mzdy má niekoľko skvelých výhod. Po prvé, to na rozdiel od sociálnych balíčkov štát nič nestojí, náklady zaplatia zamestnávatelia. Po druhé, sa to takmer nikoho netýka a po tretie, keď sa diskutuje o minimálnej mzde, nediskutuje sa o mzde priemernej. Skrátka, skvelá téma na oblbovanie más.
Kto sa však pozrie na priemernú mzdu, obzvlášť na jej rozdelenie, zistí dve zaujímavé veci. Po prvé, počet ľudí pracujúcich za menej ako priemernú mzdu rastie práve počas Ficovho vládnutia. Kým za Dzurindu (v rokoch 2002 až 2005) pracovalo za menej ako priemernú mzdu medzi 68 a 69 percent zamestnancov, za roky 2006 a 2007 to bolo už 71 percent. Teraz nie je podstatné, komu sa priradia roky 2006 a 2007, ale že práve Fico, ktorý ako šéf opozície na tento fakt pravidelne upozorňoval, s tým nič nerobí.
Po druhé, je to rozdelenie rastu priemernej mzdy. Fico v roku 2005 síce po prehratej stávke s Dzurindom musel priznať, že priemerná reálna mzda rastie, ale tvrdil, že rastie najmä bohatým. A aká je skutočnosť? V rokoch 2003 až 2005 rástla priemerná čistá reálna mzda najchudobnejšej desatine zamestnancov o 4 percentá ročne a najbohatšej desatine o 6 percent ročne. V rokoch 2006 a 2007 to bolo v priemere už iba 1,5 percenta pre najchudobnejšiu desatinu oproti 8 percentám pre najbohatšiu desatinu zamestnancov. Viac k týmto číslam na www.oldweb-sulik.sk.
Náš premiér sa síce spolu s odborármi odbavuje na zvýšení minimálnej mzdy o smiešnych 210 korún, mení ani nie počas roka zákon, ktorý jeho vláda a následne parlament schválili a z koaličných poslancov robí nesvojprávne figúrky, ale fakt je ten, že reálne mzdy rastú najrýchlejšie najbohatším. Fico to perfektne vymákol – chudobným zapchá huby rečami a bohatým peniazmi.
