Keď som prednedávnom videl najväčšieho Slováka vystupovať z Fabie, vedel som, že je zle. Roky rokúce si Ján Slota mohol robiť čo len chcel, nebolo tej sily v tejto krajine, ktorá by ho čo len trochu obmedzila. Slota totiž bojoval proti Maďarom a to na zemi, na vode a vo vzduchu (superrýchlymi autami, vlastnou jachtou a tryskáčom) a to jeho voliči oveľa viac ocenili ako skutočnosť, že všetko čo „nevlastní“, ukradol.
Lenže všetko má svoj koniec (okrem klobásky, tá má dva) a nad najväčším Slovákom sa začína zmrákať. Už sú preč tie krásne časy, keď sa stačilo ožrať a hulákať „do tankoch proti Maďarom“. Dnes už je problém obyčajnej policajtke vysvetliť, že Slotov šofér nepotrebuje nejaké oprávnenie.
Príhoda s policajtkou v garáži parlamentu je totiž zaujímavá tým, že sa udiala 28. apríla 2009, čiže asi mesiac predtým, ako sa dostala do médií. Prešiel takmer mesiac, kým niekto vybral príslušný spis, skopíroval policajtkinu výpoveď a dal ju médiám včas pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Samozrejme, to môže byť všetko náhoda. V našej krajine sa deje veľa náhod. Napríklad čírou náhodou si prečíta práve firma, na ktorú má Ján Slota vplyv, oznam k tendra za tri miliardy na nástenke ministerstva výstavby, ktoré riadi Slotov človek. Alebo sa náhodou zobudil Daňový úrad v Žiline a dovolil si niečo neslýchané – ide k Jánovi Slotovi na daňovú kontrolu.
Pokiaľ to všetko však náhoda nie je, tak niekto mocný po ňom ide. Keďže je málo ľudí mocnejších ako Slota, ktorí by navyše mali aj motív, prichádza do úvahy najmä premiér. Minister kultúry Marek Maďarič intenzívne oroduje, aby SDKÚ-DS išla v roku 2010 so Smerom-SD do koalície a existujúci koaliční partneri, tak len zavadzajú. Jednému, našťastie, umiera voličská základňa a druhého treba zdecimovať. Ako vidieť na výsledku eurovolieb, v ktorých SNS dostala len 5,5 %, v pláne sa celkom darí.
