Nová vládna koalícia, ktorá vznikne po voľbách, musí zníženie spotrebnej dane dostať čo najrýchlejšie do NR SR. Toto sú slová nášho premiéra Roberta Fica z 12. mája 2006, teda asi dva mesiace predtým, ako sa stal premiérom. Odvtedy sa veľa zmenilo, napríklad zhodnotila sa koruna z 37,356 na 30,126 za jedno euro. Keď prerátame daň z nafty z korún na eurá, zistíme nasledujúce:
V čase, keď Fico podával do parlamentu jeden návrh za druhým na zníženie dane z nafty, bola daň na jeden liter nafty 38,8 centa, teda 28,5 % nad minimom, ktoré požadovala EÚ. Vtedy sme boli na úrovni s Rakúskom, ktoré má daň 37,5 centa.
Dnes, takmer štyri roky neskôr, máme euro, ktoré bolo zavedené pri kurze 30,126. Slovenská daň z nafty kvôli silnému výmennému kurzu stúpla na 48,1 centa (59,4 % nad minimom), tá rakúska však ostala pri 37,5 centa za liter. V praxi to znamená, že Slovensko má po Veľkej Británii druhú najvyššiu daň v Európe a cenu nafty po Izraeli druhú najvyššiu na svete ). Je logické, že všetci autodopravcovia na ceste do zahraničia tankujú v zahraničí, takmer 600 miliónov litrov ročne. Samozrejme, aj všetci zahraniční prepravcovia, ktorí Slovenskom len prechádzajú, tankujú v zahraničí.
Keby teraz premiér spravil niečo neslýchané, napríklad dodržal predvolebný sľub, mohol by liter nafty stáť menej ako 92 centov, čím by sme mali najlacnejšiu naftu široko-ďaleko. Čo by to znamenalo pre štátny rozpočet?
Po prvé, pri znížení dane zo 48,1 na 30,2 centa na liter by došlo k výpadku pri nafte, ktorá sa predá na Slovensku, to je cca 1,5 miliardy litrov. Výpadok by bol 272 miliónov eur. Tieto peniaze by nahradili príjmy
z nafty, ktorú dnes tankujú v zahraničí slovenskí prepravcovia (119 mil. eur) a ktorú by tankovali zahraniční na tranzite Slovenskom (135 mil. eur). Zvyšok by prinieslo zrušenie výnimky na červenú naftu (11,5 mil. eur) a vodiči osobných áut (5 mil. eur).
Štát by teda neprišiel vôbec o nič a štrajkujúci autodopravcovia by mali kompenzáciu za vysoké mýtne. Bola by teda ovca celá a vlk sýty.
