Najhlúpejšia daň

Na zrušenie dane z dividend sme v roku 2004 mali dva dôvody. Po prvé, výnos bol smiešne nízky, a po druhé, išlo o dvojité zdanenie. Ak niekoho firma zarobí povedzme stotisíc eur a zaplatí z toho daň, zisk po zdanení by mal celý patriť majiteľom, bez ďalšieho zdanenia. Žiaľ, vo väčšine …

… krajín Európy sa daň z dividend uvaľuje, i keď je nespravodlivá a nelogická.

Keď sme daň z dividend zrušili

Po tom, ako sme v roku 2004 daň z dividend zrušili, došlo priam k explózii základu dane. Konkrétne, základ dane právnických osôb stúpol medzi rokmi 2003 (rok pred zavedením rovnej dane) a 2005 (rok po) o 92 percent, čiže takmer na dvojnásobok. Dôvod boj jasný, majiteľom firiem sa jednoducho neoplatilo „prať“ peniaze cez Cyprus. Ak niekto „prelial“ cez Cyprus alebo cez hociktorý iný daňový raj povedzme stotisíc eur, ušetril nielen daň z príjmu 24 percent (sadzba platná do konca roku 2003), ale aj pätnásťpercentnú daň z dividend, celkovo teda 35,4 percenta (24 percent + 15 percent zo 76 percent). Samozrejme, že takejto vysokej daňovej povinnosti sa všetci vyhýbali, výsledok bol nielen nízky výnos dane z dividend, ale aj prudký nárast základu dane po zrušení dane z dividend.

Socialisti sa nepoučili

Žiaľ, socialisti sa nepoučili. Nepoučili sa ani zo zdravotných odvodov, ktoré boli zavedené na tlak Jána Figeľa z KDH, a z ktorých výnos je dnes zanedbateľný. Chápem aj, že chcieť od ľudí, ktorí v živote poriadne nepodnikali, aby tieto súvislosti chápali, je priveľa.

Jednoduché riešenie

Aké je teda riešenie? Úplne jednoduché. Daňový systém je najefektívnejší a zároveň najspravodlivejší, ak akýkoľvek druh príjmu, akúkoľvek výšku príjmu a akýkoľvek subjekt zdaní presne jedenkrát jednou sadzbou dane. A, samozrejme, čím je táto jednotná sadzba dane (u nás sa zaužíval pojem rovná daň, i keď tento názov je kvôli nezdaniteľnému minimu trochu nepresný) nižšia, tým je menšia motivácia daňovú povinnosť obchádzať. Treba si totiž uvedomiť, že aj pri devätnásťpercentnej sadzbe dane sa nájdu možnosti, ako peniaze „preprať“ lacnejšie, povedzme pri desaťpercentnej. Ale v tom prípade ide o čierne peniaze. Kdežto zaplatiť devätnásťpercentnú daň z príjmu a mať istotu, že ďalšie dane nebudú, a zároveň môcť tieto peniaze oficiálne priznať, to bol skutočný dôvod obrovského úspechu rovnej dane. Žiaľ, náprava bude musieť počkať do vzniku poctivej pravicovej vlády.