Koncom deväťdesiatych rokov si Nemecko vyslúžilo prezývku „chorý muž Európy“. Dlhy rástli, ekonomika stagnovala a množstvo firiem presúvalo svoje výrobné prevádzky do východnej Európy. Potom, v roku 2004, spravila vláda Gerharda Schrödera (socdemácka!) odvážne …
… reformy na trhu práce pomenované po ich autorovi Petrovi Hartzovi (v tom čase personálny šéf Volkswagenu).
Reformy boli nielen odvážne, ale ukázali sa aj ako účinné, lebo Nemecko sa prepracovalo z posledných priečok na ťahúňa EÚ. To trvalo niekoľko rokov, lebo veľké makroekonomické zmeny sa jednoducho neudejú zo dňa na deň.
Nemecko – krajina, ktorá nerobí dlhy
Dnes je Nemecko jedna z mála krajín, ktoré nerobia nové dlhy, počet nezamestnaných klesol na polovicu a exporty dosahujú rekordné úrovne. Situácia ako vyšitá na zaspanie na vavrínoch a je prekvapivé, ako nemecká vláda ignoruje určité indikátory, ktoré neveštia nič dobré. Napríklad silný rast aj tak už vysokých miezd alebo miera nových investícií, ktorá je o hodne nižšia ako v štátoch OECD.
Nové opatrenia nemeckej vlády
Opatrenia nemeckej vlády z poslednej doby situáciu ešte viac zhoršujú. Napríklad zavedenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 eura za hodinu, predčasný dôchodok so 63 rokmi pre státisíce skúsených zamestnancov, ktorí budú ekonomike chýbať, odstavenie nemeckých atómok a vysoká dotácia alternatívnych zdrojov predražujúca elektrickú energiu… Všetko sú to ľúbivé rozhodnutia, avšak z pohľadu niekoľkých rokov veľmi nebezpečné.
Firmy odchádzajú z Nemecka
A tak nemecké firmy opäť masívne odchádzajú z Nemecka, tentoraz nie do východnej Európy kvôli nízkym mzdám, ale do Ázie kvôli ešte nižším mzdám a do USA kvôli tretinovým cenám energie. Preto sa v Nemecku tak málo investuje a i keď teraz sa ešte zdá všetko ako má byť, sú to práve dnešné zlé rozhodnutia, ktoré z Nemecka môžu o pár rokov opäť spraviť chorého muža Európy.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko?
Naša ekonomika je na Nemecko silne naviazaná, obzvlášť export a každé zaškrípanie nemeckej ekonomiky pocítime.
O to skôr musíme zlepšovať podnikateľské prostredie. Momentálne je to, žiaľ, naopak. Podnikateľské prostredie sa výrazne zhoršuje a kvázi ako kompenzáciu dostanú niektorí vyvolení priame dotácie alebo im budú odpustené dane. Takto sa však fungovať nedá a už vonkoncom nie dlhodobo.
Malé zlepšenie pre všetkých je vždy lepšie ako veľké zlepšenie pre niektorých. Lenže to naši socialisti, žiaľ, nechápu.
