Nikto nenašiel odvahu

To, čo stvárajú ministri a premiéri eurozóny, ako aj profesionálni eurohujeri typu Juncker a Schulz, je na zaplakanie. Po prvé, pripomínam výroky uvedených aktérov z jari tohto roka, keď všetci svorne tvrdili, že tretí záchranný balíček nebude. Vtedy sa zdalo, že majú aspoň štipku …

… rozumu a pochopia, že Grécko nemá v eurozóne čo hľadať, odhliadnuc od skutočnosti, že sa tam dostalo podvodom.

Všetko je inak

Žiaľ, táto chvíľka pominula, Tsipras po niekoľkomesačnom vyjednávaní otočil a zrazu je z neho veľký reformátor. To je, samozrejme, naivná predstava, lebo on sám práve tým reformám, ktoré majú akože zachrániť Grécko, neverí. Ale veď, za 86 miliárd bude hocikto tvrdiť hocikomu hocičo, len aby boli lóve. To sa ešte dá pochopiť.

Čo je vonkoncom nepochopiteľné a vrcholne nezodpovedné, je, že ministri financií eurozóny, medzi nimi aj veľký twitterový hrdina Kažimír, súhlasili s ďalšími peniazmi pre Grécko – ale keďže je to prikryté chimérou o „skutočnom Európanovi“, tak je to zrejme O. K. Navyše, tentoraz sa ani nehrajú na finálne riešenie a rovno priznávajú, že je to len do roku 2018. Konkrétne pre Slovensko to znamená viac ako 500 miliónov eur.

Klin vytĺkame klinom

Výsledok je, že najväčší problém Grécka, teda také mimoriadne vysoké dlhy, že mu už nik nechce požičať, ideme riešiť zvýšením dlhu zo 177 na vyše 200 percent HDP. Tým sa zrejme docieli, že Gréci budú vedieť lepšie splácať. To je, samozrejme, trpká irónia. Krutá skutočnosť je tá, že Gréci tieto peniaze, tak ako tie predošlé, nesplatia. Všetci to vedia, Medzinárodný menový fond to dal aj niekoľkokrát na papier, ale všetci sa tvária, že tentoraz bude všetko inak. Dokonca Gréci dostanú nielen peniaze na to, aby mohli splatiť staré dlhy (nie, nerobte si ilúzie, nebudú sa splácať dlhy, za ktoré ručíme, lebo tie sú splatné až v roku 2020), ale ešte aj na to, aby zaplatili bohvie komu všetkému úroky.

Holt, zbabelosť a odsúvanie boľavých riešení do budúcich volebných období sú základné vlastnosti európskych politikov, tých našich nevynímajúc. Robert Fico sa hrá na geroja, ako nebude nikdy súhlasiť s odpustením dlhu Grécku (pričom to je úplne bezpredmetné) a zároveň súhlasí s ďalšími úvermi. No a Peter Kažimír sa na Twitteri zhovadil sám. Ale čo je podstatné, obidvaja poslušne sklopili pred bruselským diktátom uši. Hrdinovia.