Tak, a máme tu prvé odvolávanie ministra druhej vlády Roberta Fica. Samozrejme, že odvolaný nebude, ide len o politiku, lepšie povedané, o politikárčenie. Áno, Smer neodsúhlasil program mimoriadnej schôdze, ale to sme spravili aj my, keď sme boli vo vláde. Navyše, predseda parlamentu Pavol Paška prisľúbil zaradiť bod z mimoriadnej schôdze ako prvý bod najbližšej riadnej schôdze, a tak by sa o stave v justícii diskutovalo o osem dní neskôr. Slovenská justícia je v marazme 20 rokov a týchto osem dní to veru nespasí.
Ďalej stojí za úvahu, akú mieru osobnej zodpovednosti nesie minister spravodlivosti, ktorý je v úrade šesť mesiacov, na celkovom stave justície. Síce došlo v poslednom čase k viacerým prinajmenšom zvláštnym rozhodnutiam niektorých sudcov, no práve to je oblasť, kde minister spravodlivosti zasahovať nesmie. Aby som to skrátil, myslím si, že vo vláde sa nájdu zrelší ministri na odvolávanie.
Podstatný problém je iný. Tomáš Borec má dobrú povesť, nemá žiadne kauzy, aspoň nie verejne známe, je vnímaný ako odborník. Tomáš Borec by sa hodil bez problémov aj do slušnej vlády, čo táto terajšia veru nie je. „Zlo umožňujú slušní ľudia, ktorí mlčia,“ povedal nebohý sudca Najvyššieho súdu Juraj Majchrák, voči ktorému viedol Harabin disciplinárne konanie a ktorý spáchal samovraždu.
Presne toto robí teraz Tomáš Borec. Robí štafáž vláde, ktorej chýba česť a morálka a legitimizuje ju. Na začiatku sa ešte mohlo zdať, že bude konať nezávisle a v prospech veci, ale najneskôr potom, čo sklopil uši a neprotestoval proti vymenovaniu sudcov Fulcová, Chlebovič a Sádovský do Súdnej rady, nemôže už byť o tom reč. Nehovoriac o Jurajovi Sopoligovi, ktorého zobral na ministerstvo spravodlivosti ako stážistu. Najväčší problém je však predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, o ktorého počínaní Tomáš Borec, nielen ako minister spravodlivosti, ale aj ako bývalý šéf advokátskej komory, veľmi dobre vie a napriek tomu mlčí. Mlčí a umožňuje zlo. A preto by mal sám od seba odstúpiť.
