Jadro EÚ je dlhodobo sporom medzi lídrami dvoch najsilnejších politických strán Smer-SD a SaS. Zatiaľ čo predseda strany Smer-SD Robert Fico sa vyslovene do jadra EÚ hrnie, Richard Sulík z SaS varuje pred týmto krokom. Pokiaľ totiž podľa jeho slov nevieme, čo je jadro EÚ vlastne …
… je, nemali by sme vystavovať tzv. bianco šek. Predseda liberálov je presvedčený, že Slovensko by malo podnikať len také kroky, ktoré budú v prospech jeho občanov. Ak však jadro EÚ znamená viac integrácie a podriaďovania sa, občanom Slovenska to žiaden prospech neprinesie. Líder SaS zároveň v rozhovore pre HN TV upozorňuje, že Robert Fico už musí tušiť, že jadro EÚ nie je nič dobré, a preto nie je úprimný.
Pokiaľ nevieme, čo jadro EÚ je, nevystavujme bianco šek
Marcela Šimková: Dvojrýchlostná Európa. Vy ste viackrát deklarovali, že nie ste s tým OK, aby Slovensko bolo v jadre EÚ. Nevykresľujete ale tú prípadnú budúcnosť až príliš katastroficky?
Richard Sulík: Najprv by som chcel povedať, že my v jadre EÚ sme. My sme členom prakticky všetkého, čoho sa dá členom byť – eurozóna, Schengen, atď. Všade aj zostaňme, od nikadiaľ nevystupujme. Všade si plňme naše záväzky, ale zároveň hovorím, že keď sa máme niekam ďalej hrnúť, najprv by sme si mohli o tom niečo zistiť, že čo to vlastne je a nevystavovať taký „bianco šek“, že jedno, čo to bude, my do toho ideme.
Marcela Šimková: Ale v zásade zrejme, keď budú reálne diskusie o tom, že jadro EÚ a nejaký ten druhý, tretí level, tak asi už budú známe nejaké kontúry. A vy tiež neviete nejaké tie kontúry a tiež ste povedali, že jadro EÚ radšej nie.
Richard Sulík: Preto hovorím, že pokiaľ nevieme, čo jadro EÚ je, tak nevystavujme bianco šek.
Marcela Šimková: Máte pocit, že niekto vystavil bianco šek?
Richard Sulík: Priamo od Roberta Fica zaznelo opakovane, že my sa hlásime k jadru EÚ. Stratégia Slovenska predsa musí byť, že robme len také kroky, ktoré sú v prospech občanov Slovenska. A nie povedať, „my sa k tomu hlásime, my tam za každú cenu chceme byť.“ A vôbec nevieme, čo jadro EÚ znamená.
Marcela Šimková: A máte pocit, že pri predchádzajúcich integračných krokoch sme sa niekam hrnuli bez toho, aby sme vedeli, čo to znamená? Keď sme pristupovali na tie rôzne úrovne, tak sme vedeli, do čoho ideme?
Nevedeli sme, do čoho ideme
Richard Sulík: Nie, nevedeli sme, do čoho ideme. V roku 2006 sa rozhodovalo, či vstúpime do eurozóny. Robert Fico bol prvýkrát premiérom. On bol práve zdržanlivý pri vstupe do eurozóny. Ja som bol ako poradca ministra financií Počiatka, že „jasné, poďme do eurozóny, lebo to je skvelý klub, kde platia veľmi dobré pravidlá, sú to všetko solídni ľudia, solídne pravidlá.“ My sme tam ledva vstúpili v januári 2009 a rok na to zrazu bum Grécko a Slovensko malo medzičasom „tú česť“ dve miliardu eur poslať do Grécka. Zatiaľ, vo forme záruk, ktoré ale sú bezpodmienečné, neodvolateľné a v plnom rozsahu išli do štátneho dlhu. O tom nebola nikdy reč, že my vstúpime do eurozóny a budeme podporovať oveľa bohatšie krajiny, lebo ony nevedia hospodáriť.
Robert Fico radšej nepovie, čo jadro EÚ je
Marcela Šimková: Čo vy si teda predstavujete pod výrazom jadro EÚ?
Richard Sulík: Napríklad súhlas s prerozdeľovacími kvótami na utečencov.
Marcela Šimková: Nejde skôr o nejaké spoločné regulácie, postupy a podobne, lebo o utečencoch nejako nezaznievala diskusia.
Richard Sulík: A o čom zaznela? Práveže aj Robert Fico mlčí. On nepovie, čo jadro EÚ je. Myslím si, že on už aj tuší, že to nie je nič dobré, a preto nie je v tomto dostatočne úprimný, lebo keby bol, by musel povedať, že tie kvóty na migrantov prídu. Napr. harmonizácia daní alebo ďalšie peniaze do Grécka. Toto treba na rovinu ľuďom povedať.
Dvojitá kvalita potravín nie je OK
Marcela Šimková: Aktuálne téma, ktorá sa na Slovensku rieši, je dvojitá kvalita potravín. Na Slovensku máme napr. horší prací prášok ako na západe. Vám to príde OK?
Richard Sulík: Nie, vôbec nie.
Marcela Šimková: A nie sme v tomto momente práve mimo jadra EÚ?
Richard Sulík: Vy si myslíte, že Európska komisia nariadi firme Henkel, aký má na Slovensko posielať prášok?
Marcela Šimková: Nie, ale môže prijať regulácie o tom, že nejaké produkty musia mať pod rovnakou značkou rovnaké kvalitatívne ukazovatele.
Richard Sulík: To nech nariadi, s tým aj súhlasím a všetky aktivity v tomto duchu ja osobne ako europoslanec podporujem.
Boj proti sociálnemu dumpingu znie pekne, ale…
Marcela Šimková: Čo sa skrýva pod tým slovným spojením, že „konať v prospech občanov Slovenska“?
Richard Sulík: Napríklad, keď prídu z Francúzska, že ideme bojovať proti sociálnemu dumpingu, že premiér nebude hovoriť, „no jasné, to je super“ a v skutočnosti ich poškodí, ale že povie, „moment, zastavte, máme tu jednotný trh a toto robiť nesmiete.“ Že napr. vyvolá tzv. infringement, to znamená proces voči Francúzsku, ktoré porušuje zásady jednotného trhu. Len viete, treba sa ozvať.
Marcela Šimková: Takže viete si predstaviť, že za istých podmienok by ste aj vy kývli na to, že ok, toto je celkom fajn nastavenie, poďme do toho.
Richard Sulík: Napr. spoločná ochrana vonkajších hraníc. Sme členom schengenského priestoru a ja chcem, aby sme ostali, vonkajšie hranice treba chrániť. Nič nám nepomôže, keď slovensko-ukrajinská hranica bude dobre chránená, ale hranica južného Talianska bude zle chránená, čiže áno, tam som za. Ale keď prídu, že poďme harmonizovať dane, Francúzi si neznížia svoju daň na polovicu, aby sa vyrovnali nám, ale budú tlačiť na nás, aby sme my zdvihli naše dane, tak tam budem proti. Najväčší problém EÚ sú momentálne migranti. Je to problém, ktorý nevyriešite len peniazmi.
Marcela Šimková: Ale rovnako veľkým problémom EÚ sú ekonomické problémy Francúzska či Talianska.
Richard Sulík: A tam sa máme teraz hrnúť, hej? Boj proti sociálnemu dumpingu znie veľmi pekne, ale vlastne sa len skrýva to, že budú znevýhodnení naši výrobcovia a naši poskytovatelia služieb, ktorí chcú poskytovať služby na západe. Autodopravcovia sú veľmi dobrý príklad.
