S odstupom času sa ukazuje, že takzvaná pomoc Grécku bolo to najhoršie, čo Európska únia mohla Grékom urobiť. Pôžička viac ako sto miliárd eur, ktorú poskytnú štáty eurozóny Grécku (ktorej sa Slovensko našťastie nezúčastnilo), problémy len zhorší, a to z nasledovných dôvodov:
Keď sa Gréci dostali začiatkom tohto roka do platobných ťažkostí, tak to bolo najmä z toho dôvodu, že roky žili nad svoje pomery a že nie je možné robiť stále nové a nové dlhy. Tie banky, ktoré Grécku požičali, si síce účtovali rizikovú prirážku pre prípad, že Grécko nebude schopné splácať svoje úvery, ale jedného dňa je skrátka dosť. Začiatkom tohto roka neboli banky ochotné Grékom požičať za žiaden úrok a de facto sa Grécko dostalo do platobnej neschopnosti (tento pohľad je síce trochu zjednodušený, ale podstatu vystihuje).
V normálnom prípade malo Grécko vyhlásiť platobnú neschopnosť, čo znamená, že následne dôjde k reštrukturalizácii dlhov. Spravila tak Argentína, ale aj New York v sedemdesiatych rokoch. Práve prípad New Yorku ukazuje, že reštrukturalizácia gréckeho dlhu by euro neohrozila. Reštrukturalizácia znamená, že banky prídu o úroky a aj o časť istiny, čo nie je dráma, veď desiatky rokov inkasovali rizikové prirážky práve pre takýto prípad. Treba aj spomenúť, že menej dobrého riešenia cez devalváciu meny a infláciu sa Grécko vzdalo svojím vstupom do eurozóny.
Lenže nie, Grécko muselo byť zachránené stoj čo stoj. Teda aby som bol presný, dlhy zahraničných bánk voči Grécku museli byť zachránené, a to vrátane úrokov. Do posledného centa, a to si veru Gréci nezaslúžili. Oveľa väčší problém, ako si vziať pôžičku, je riadne ju splatiť a čoskoro to bude pre Grékov možno neriešiteľný problém. V roku 2012 budú dlhy Grécka tvoriť cca 160 % HDP, čo pri 8-percentnom úroku znamená, že celý národ bude približne šesť týždňov (na Slovensku menej ako týždeň) robiť len na úroky, resp. že viac ako štvrtina gréckych daňových príjmov padne na úroky.
Po tvrdých úsporných opatreniach bude Grécko nanajvýš schopné splácať úroky, aj to za cenu niekoľkoročnej recesie. Úsporné opatrenia totiž zákonite znížia domáci dopyt a HDP bude v najlepšom prípade stagnovať. Grécko skrátka nemá najmenšiu šancu svoje dlhy riadne splatiť. Hlavne, že bolo „zachránené“.