SaS bude nezmyselné a ekonomike preukázateľne škodlivé záťaže rušiť.
Nech sa páči, ctení voliči SNS, v januári platíte o tri percentá viac za potraviny ako v decembri. Kým na rodinný nákup stačilo v decembri sto eur, v januári je to už 103 eur. Poviete si možno, že to je málo, lenže to nie je zďaleka všetko.
Priplatíte si aj za poistku, za prepis auta, pár desiatok eur ročne platíte za koncesionárske poplatky, platíte za predraženú elektrinu a všeličo iné. Spolu sa tak nazbierajú stovky eur ročne, ktoré by nemuseli byť. Mimochodom, SaS bude všetky tieto nezmyselné a ekonomike preukázateľne škodlivé záťaže rušiť, lebo to považujeme za najlepší sociálny program – nebrať peniaze ľuďom, ktorí ich krvopotne tvoria.
No späť k cenám. Cena je zázrak, ďaleko nad rámec chápania právnika Danka, a má dve nenahraditeľné úlohy: jednak odzrkadľuje náklady potrebné na výrobu a distribúciu tovarov a po druhé, cena vyjadruje vzácnosť tovarov, a to tak, aby sa dopyt a ponuka vyrovnali. Preto sú umelé deformácie cien takmer vždy škodlivé. Napríklad v 90. rokoch stanovila vtedajšia vláda maximálnu cenu za kilo zemiakov a výsledok bol, že zemiaky neboli vôbec.
Ak teda Andrej Danko pretlačí zvýšenie nákladov, zákonite sa to odzrkadlí na cene. Ak Andrej Danko vo svojej krátkozrakosti pretlačí odvod 2,5 percenta z obratu obchodných reťazcov, tak zákonite stúpnu ceny potravín, a presne to sa stalo. Toto by mal vedieť aj jeden nedoučený právnik, žiaľ, túžba rozdeľovať peniaze bola silnejšia. Totiž, ten dvaapolpercentný odvod spraví v sume dobrých sto miliónov eur ročne a tie sa nejako použijú. Nepoužijú ich ľudia, ktorí ich vytvorili, a presne z tohto dôvodu by ich aj najlepšie vedeli použiť. Nie, použije ich ministerka pôdohospodárstva pani Matečná, ktorá lieta už aj tak v korupčných škandáloch a bude ich akože rozdeľovať na akože podporu slovenských poľnohospodárov.
Pritom najlepšia podpora slovenským poľnohospodárom by bola držať im mafiu z krku, garantovať ich vlastnícke práva a spravodlivo rozdeľovať eurodotácie. A ak by pani ministerka veľmi chcela, mohla by tlačiť v Bruseli na to, aby naši poľnohospodári dostávali také dotácie ako ich kolegovia v Rakúsku či Dánsku.
Lenže to by sme veľa chceli, a tak ostávajú len voľby, čo, mimochodom, považujem za správne. Ak teda dajú voliči zodpovednosť za chod krajiny nám, tento nezmysel zrušíme ako prvý. To berte ako verejný záväzok SaS.
