Iniciatíva Daniela Lipšica k bližšej spolupráci pravicových strán je rozumný krok. Formy takejto spolupráce môžu byť rôzne, od spoločných vyhlásení cez spoločné predkladanie rôznych návrhov až po predvolebnú koalíciu alebo vznik nového subjektu na spôsob SDK v roku 1998.
Samozrejme, že pred samotnou dohodou k užšej spolupráci je nutné jej formu konkretizovať, no to sa zatiaľ neudialo, zrejme preto, že v samotnom KDH, ktorého je Daniel Lipšic podpredsedom, nepanuje jednoznačný názor. A zrejme aj preto, že KDH dodnes povolebnú spoluprácu so Smerom nevylúčilo.
Sloboda a Solidarita neodmieta užšiu spoluprácu s pravicovými stranami, lebo len tak je Fico poraziteľný (možno sa zopakuje história z rokov 1998 a 2002, kedy Dzurinda voľby nevyhral, no napriek tomu zostavoval vládu). Zároveň však pôjde do volieb sama s cieľom dostať sa do parlamentu. Doterajší vývoj tomu nasvedčuje. Keď SaS mohla v preferenciách za šesť mesiacov od svojho vzniku vyrásť z takmer nuly na aktuálnych 3,8 percenta (podľa najnovšieho prieskumu MVK), tak je reálne, že za deväť mesiacov do volieb získa potrebných viac ako päť percent. Nehovoriac o 4,7 percentách, ktoré získala v eurovoľbách.
Dôvod tohto postupu je odlišnosť SaS. SDKÚ-DS vzniklo z SDK, Most z SMK, KDS z KDH, HZDS z VPN a Smer z SDľ, Slobodné fórum z SDKÚ, Liga z ANO, HZD a Nová Demokracia z HZDS a tak ďalej. Po dlhej dobe je SaS skutočne novou stranou, a nie len recyklátom, kde pôsobia už desiatky rokov tí istí ľudia, len v inom prefarbení. Viac ako 94 % členov SaS nemá žiadnu stranícku minulosť, nikto nebol ani eštebák a ani komunista, a väčšina z členov preukázala, že sa dokáže živiť aj inak ako politikou. Je tu teda nádej na skutočne novú stranu a vývoj preferencií dokazuje, že spoločenská objednávka existuje. Akékoľvek spájanie sa pred voľbami by bolo voči sympatizantom a voličom rovnako neúprimné, ako keby sa predseda (teda akože ja) ocitol na kandidátke iného subjektu. Preto ide SaS do volieb sama.
