Pred pár dňami predstavilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR analýzu, na základe ktorej tvrdí, že z právneho hľadiska je možné znížiť odvod do druhého piliera z 9 na 6 percent. Nechajme bokom malichernosti typu jeden a pol milióna korún vyhodených von oknom, alebo že v samotnej analýze sa nachádzajú vety ako „Nemožno vylúčiť, že zamýšľanou zmenou príde k porušeniu princípu právnej istoty sporiteľov…“ či „Vplyv zamýšľanej zmeny na právnu istotu štátu sme neposudzovali“ a prejdime k podstatným dvom otázkam.
Tá prvá znie, či presun troch percent z druhého piliera do prvého piliera skutočne pomôže vyriešiť zásadné problémy, ktorým prvý pilier čelí. O tejto otázke sa intenzívne diskutovalo na jeseň minulého roku a odborná verejnosť sa jednoznačne zhodla na tom, že presun troch percent finančné problémy prvého piliera nevyrieši skutočne, ale ich len o niekoľko rokov odsunie.
Na to, čo by v prvom pilieri bolo nutné urobiť, netreba žiadne právne analýzy, ale niečo oveľa vzácnejšie, a síce – odvahu. Tým by sme boli pri druhej otázke. Má táto vláda dostatok odvahy urobiť opatrenia, ktoré sú síce ekonomicky správne, ale sa len ťažko dajú obhájiť na dňoch sociálnej demokracie pri futbale a pečenom volovi zadarmo? A má táto vláda odvahu urobiť opatrenie, ktorým naštve jeden a pol milióna ľudí a ktoré ani len ekonomicky nie je obhájiteľné? Nemá a nikdy mať nebude.
Účastníci druhého piliera sa nemusia ničoho obávať. Predstavená analýza a diskusia okolo zníženia odvodu z 9 na 6 percent sú, tak ako na jeseň minulého roku, len imitáciou akčnosti, ale niečo naozaj urobiť im nedovolí strach.
