Šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj sa pred týždňom vyjadril, že koncesie po novom budú solidárne, lebo každý pozerá dvoma očami. Nechám bokom úvahy o tom, že návrh zákona nepredpokladá 50-percentnú zľavu pre jednookých a prejdem rovno k pojmu solidarita.
Solidárne podľa pána Rafaja teda je, že kto má elektrickú zásuvku, bude platiť 140 Sk bez ohľadu na to, koľko zarába. Človek s minimálnou mzdou, ktorý kvôli nezdaniteľnému minimu neplatí ani korunu tej antisociálnej rovnej dane, bude platiť 140 Sk mesačne takisto ako nemenovaný šéf nemenovanej DSS s príjmom 600 tis. mesačne. Kým u toho prvého tvoria koncesionárske poplatky 2 percentá z príjmu, u toho druhého je to približne stokrát menej.
Čo? Toto má byť akože solidárne? Áno, presne tak, podľa SNS ide o skutočnú solidaritu, lebo obidvaja majú predsa dve oči. Je to predsa logické. Dve oči, jeden poplatok. Možno by SNS mohla navrhnúť aj zmenu tej krajne nesolidárnej rovnej dane na skutočnú solidárnu daň: Kto má jednu hlavu, zaplatí 10 000 Sk daň ročne. Príjmy do verejných rozpočtov ostanú približne rovnaké a vláda bude môcť namiesto samých rečí konečne preukázať solidárny skutok. Navyše by sa aj výrazne zjednodušil daňový systém a premiér by konečne namiesto samých rečí ušetril skutočne nejakých úradníkov. Stačilo by zrátať počet hláv daňovníkov, vynásobiť desaťtisíc korunami a mali by sme celkovú daňovú povinnosť. Toto SNS však možno nepodporí, lebo profesori trpiaci schizofréniou by platili dvojnásobok.
