Taká finančná a hospodárska kríza má niečo do seba. Všetci naši sociálni inžinieri sa teraz musia cítiť ako ryby vo vode. Konečne môžu verejne mudrovať a uplatniť svoje akože recepty.
V najnovšej novele ministerstvo sociálnych vecí napríklad vymyslelo, že náš štát bude vyplácať „príspevok na podporu udržania zamestnanosti“. Ten dostane taký zamestnávateľ, ktorý zachová pracovné miesta aj v prípade vážnych prevádzkových dôvodov a bude ho môcť použiť na úhradu odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Nechajme bokom malichernosti, že podmienka typu „zachoval pracovné miesta aj napriek vážnym prevádzkovým dôvodom“ priam vyzýva na korupciu a prejdime k jednej jedinej banálnej otázke:
Prečo máme vysoké odvody (8. najvyššie na svete) a zároveň príspevok na dotáciu odvodov? Inými slovami: Prečo nemáme rovno nižšie odvody? Alebo: Prečo sa všetky peniaze nepoužijú na zníženie odvodov?
Nuž, dôvodov je hneď niekoľko. Pri plošnom znížení odvodov nebude možné pomáhať tým „správnym“ firmám. Takisto nebude nutné množstvo úradníkov, ktorí budú posudzovať „vážnosť“ prevádzkových dôvodov a iné subjektívne a nezmyselné veci. A, samozrejme, naši sociálni inžinieri by nemohli uplatniť svoje rozumy. Ale to všetko nie je podstatný problém.
Podstatným problémom je, že naša vláda doslova premrhala dva tučné roky s vysokým rastom HDP a s ešte vyšším rastom výnosu daní a nič z toho. Doslova nič z toho. Ani len základné úpravy v prvom pilieri, a to nás bude stáť násobok toho, čo budú stáť tieto aktuálne výmysly. Peniaze sú fuč, rast daňových príjmov tiež a teraz sa naši sociálni inžinieri zmôžu akurát na lacný, miestami dokonca nebezpečný a zaručene neúčinný akcionizmus. Chápem, že to pred voličom vyzerá dobre, no v konečnom dôsledku je to na úrovni splašených sliepok.
