Ruky odťať za prebaľovanie mäsa

Prebaliť mäso a syry po dátume spotreby, naberajúce jemnú zelenkastú farbu alebo čpavkový zápach, považujem za prvotriedne svinstvo. Ruky by som za také niečo odtínal. To síce je v našich končinách neobvyklé, ale také paragrafy 123 a 156 Trestného zákonníka …

… (ujma na zdraví, ublíženie na zdraví) sú platné, hovoria jasnou rečou a hrozia minimálne šiestimi mesiacmi basy.

Zákazník bez akejkoľvek šance

Myslím, že každý jeden manažér nejakého supermarketu by si veľmi dobre premyslel, či nechá čokoľvek po dátume spotreby prebaľovať, ak by si podaktorí z nich pol roka posedeli v chládku. Totiž, pri prebaľovaných potravinách je zákazník bez akejkoľvek šance sa nejako informovať, či niečo rozpoznať, zato s o to väčšou šancou schytať salmonelózu.

Hlúpy zákon

Niečo úplne iné je, ak na potravine je vyznačený dátum spotreby pravdivo, povedzme priamo od výrobcu, a ešte niečo úplne iné je, ak je na výrobku vyznačený dátum minimálnej trvanlivosti. Považujem za vyslovene hlúpe, že zákon pri trestoch nerozlišuje medzi týmito tromi situáciami – (1) prebaľovanie potravín a klamanie zákazníka,(2) potraviny podliehajúce rýchlej skaze po dátume spotreby a (3) ostatné potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti.

Minimálna trvanlivosť

Minimálnu trvanlivosť má vyznačenú napríklad minerálna voda a je predsa sakra rozdiel, či nejaký podvodník prebaľuje zelené mäso a označuje „čerstvou“ etiketou, alebo či nejaký supermarket má minerálku týždeň po dátume minimálnej trvanlivosti. To sa reálne stalo TESCU v Spišskej Belej a bum, pokuta jeden milión eur. Ak lekár niekoho usmrtí, lebo zbabral operáciu, dostane pokutu pár tisíc eur, možno pár mesiacov podmienku. Ak supermarket má v regáli minerálku týždeň po dni minimálnej trvanlivosti, dostane pokutu 1000000 eur. Áno, môžeme si povedať „tak im treba, hnusným obchodníkom“, ale nikto predsa nikoho nenúti chodiť do TESCA. Ale ak to jedného dňa jeden alebo dva reťazce na Slovensku zabalia, a teda zníži sa konkurencia, potom sa nečudujme, že máme vyššie ceny ako v Rakúsku.

Povinnosť likvidácie potravín

Ďalší problém je povinnosť likvidácie všetkých potravín po dobe minimálnej trvanlivosti (nie po dátume „spotrebujte do“, tam je to oprávnené). Supermarket nemôže potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti ani len darovať, a teda ja by som si minerálne vody, pivo, cukor, múku a neviem čo všetko ešte milerád nechal po dobe minimálnej trvanlivosti darovať. Veď v najhoršom prípade vyhodím.