Mimoriadne vysokú popularitu nášho premiéra vysvetľuje aj nečinná opozícia. Menšinová SMK má problémy s Durayom a KDH samo so sebou. Činnosť opozície ostáva už len pre SDKÚ-DS, ktorá by rok po prehratých voľbách mohla konečne začať robiť konštruktívnu opozičnú politiku.
Ako prvé by sa mohlo prestať utápať v sebaľútosti a prestať nariekať, ako im Fico zhrabol slávu a „ukradol“ skvelé ekonomické výsledky. Reči o tom, že Fico len rozpráva a nič nerobí a že nebudeme ho chváliť za to, že nezabíja, ale len kope, sú otrepané a unavujú.
Následne by prospelo trochu konzistentnosti. Na jednej strane SDKÚ-DS kritizuje Fica za socialistický volebný program, na druhej strane SDKÚ-DS kritizuje Fica zato, že ho neplní. Fico je pritom furt len jeden, ale SDKÚ-DS možno trpí ľahkou formou schizofrénie. Veď tešme sa všetci normálni, že ani Fico nemá silu a odvahu na to, aby tie žvasty, čo tam popísal, aj realizoval. Tiež nie je práve konzistentné, keď SDKÚ-DS kritizuje vládu, že ohrozuje prijatie eura a zároveň navrhne znížiť sadzbu dane z príjmu na 17 % a výpadok financovať nádejou na vyšší výber daní, čo prijatie eura ohrozuje oveľa viac. (Podstatný rozdiel môjho návrhu je súčasné zrušenie 40 výnimiek, ktoré by vzniknutý výpadok financovali).
Do tretice je tu otázka lídra. Ten terajší nás zbavil Mečiara, doviedol do NATO a EÚ a vytvoril priestor pre skvelé reformy. Toto sú holé fakty, za ktoré musíme byť Mikulášovi Dzurindovi vďační, a za ktoré si zaslúži jednu obrovskú medailu. Okrem toho by sa mohol pobrať na dôchodok. História je neúprosná, kto úlohu splnil, už len zavadzia. Je preto najvyšší čas vymeniť lídra, lebo tomuto za veľa vďačíme, ale už nemá Slovensku čo nového povedať.
