Keď som v novembri 2008 oznámil, že zakladám stranu Sloboda a Solidarita, nedávali nám politológovia a ani diskutéri na rôznych fórach veľké šance na úspech. Ten sme si museli tvrdo odrieť, no námaha stála zato. Predvčerom vyše 307-tisíc ľudí dospelo k záveru, že strana Sloboda a Solidarita je hodná ich hlasu a že je to z ich pohľadu najlepšia alternatíva. To je, samozrejme, pre mňa tá najlepšia správa.
Sú však aj iné dobré správy, napríklad že HZDS sa nedostalo do parlamentu. Konečne po 20 rokoch bude pokoj od tejto strany a jej predsedu. Vďačíme jej za samostatné Slovensko, ale aj za veľa zla, od samoúnosu po samovýbuch a tiež za parlamentnú noc dlhých nožov (3./4. novembra 1994), kvôli čomu bolo Slovensko dlhé roky v temne.
Ďalšia dobrá správa je neúspech SDĽ. Obsahovo prázdna strana spustila mimoriadne masívnu a z môjho pohľadu aj atraktívnu kampaň, ktorá musela stáť milióny eur. Napriek obrovskému množstvu bilbordov, televíznych spotov, telefonátov a iných nástrojom, je 2,41 percenta viac než chabý výsledok. Mňa osobne teší neúspech SDĽ aj preto, že sa opäť raz potvrdilo, že neúprimnosť projektu a jeho ideová prázdnota sa nedajú nahradiť ľubovoľným množstvom peňazí.
Tretia dobrá správa je neúspech SMK. V poslednom čase sa táto strana čoraz viac manévrovala do krajných pozícií, čo jej evidentne neprospelo. Ohlásenie pána Csákyho, poslanca Národnej rady, ktorý napríklad zložil sľub vernosti Slovensku, že pôjde požiadať o maďarské občianstvo, bola jasná provokácia. Našťastie to voliči maďarskej národnosti neocenili.
Ostáva SNS. Keby nebolo 2 021 hlasov, mohla aj SNS na čele s alkoholikom a škriekajúcou podpredsedníčkou byť mimo hru a mohol byť pokoj. To by však bolo možno priveľa dobrých správ pre Slovensko a preto mám radosť aspoň z toho, že 5,07 percent je menej než polovica výsledku z minulých volieb.
Celkovo sa však na Slovensko usmialo šťastie a dúfam, že čoskoro sa podarí postaviť vládu rozpočtovej zodpovednosti.
