Na prvé počutie to znie úplne logicky: Keďže Slovenská pošta (SP) musí nosiť listy aj do poslednej dedinky, musí mať na ich roznášanie monopol, aby mohla zo ziskov vytvorených v mestách kryť stratu z roznášania listov v dedinách. Podobne sa voľakedy argumentovalo aj v prípade Slovenských telekomunikácií (ST). Aby bol telefón aj v poslednej dedine, musia mať ST monopol. Ako život ukázal, bez monopolu sa všetkým žije lepšie.
Takto to vidí aj EÚ, a preto jej kroky (najmä smernica 97/67/ES) smerujú k zrušeniu monopolu a k otvoreniu trhu poštových služieb. Prvé krajiny, ako napr. Nemecko, budú mať plne liberalizovaný trh už o rok. Naši politici nielenže liberalizáciu SP odsúvajú na maximálnu možnú hranicu, ešte aj monopol SP upevňujú.
Konkrétne ide o novelu, ktorú predložila SNS a minulý týždeň ju parlament schválil v prvom čítaní. Celá novela pozostáva z dvoch slovíčok „alebo“, ktoré nahradia dve písmenka „a“. Doteraz platil monopol na listy do 50 gramov, ktoré pošta vybrala „a“ dodala, od 1. 4. 2008 má platiť monopol aj na listy, ktoré vyberie „alebo“ dodá, čiže aj na takzvanú hybridnú poštu.
O hybridnú poštu ide vtedy, keď napr. banka svojich 200 tis. výpisov (namiesto toho, aby ich centrálne vytlačila a podala na SP) pošle distribučnej firme elektronickou poštou, tá ich elektronicky rozpošle do svojho distribučného miesta, ktoré je najbližšie k adresátovi a až tam výpis vytlačí, zabalí a doručí. Tento spôsob, samozrejme, šetrí náklady, lebo sa nepreváža po republike množstvo papieru a aj preto vedia byť distribučné firmy lacnejšie ako SP, a to napriek DPH, ktorú musia účtovať.
Už v minulosti malo Taliansko snahu rozšíriť monopol pošty aj na hybridnú poštu, čo EÚ vo svojom rozhodnutí IP/00/1522 jasne zatrhla. To však našich politikov zjavne netrápi.
