Talianske referendum

Včera bolo v Taliansku referendum o znížení počtu poslancov. Konkrétne mali občania rozhodnúť, či chcú znížiť počet senátorov (druhá komora parlamentu) z 320 na 100 a zároveň senátu oklieštiť právomoci, napríklad by senát už nemal čo hovoriť do rozpočtu. To je …

… bezpochyby pohyb správnym smerom (keby bolo na mne, druhú komoru parlamentu by som zrušil celú).

Problém je v tom, že taliansky premiér Matteo Renzi úspech referenda nešťastne spojil so svojím politickým osudom – ak referendum nebude úspešné, Renzi ako premiér skončí a Taliansko čakajú nové voľby. Renziho hlavným konkurentom Beppemu Grillovi z Movimento 5 Stelle a Lega Nord nechýbalo veľa, aby zaujali jasnú pozíciu – sú proti referendu. Včera mali teda talianski voliči na výber – buď si zvolia establišment a zmenu, ktorá práve tento establišment oseká. Alebo si zvolia protestnú stranu, ktorá chce establišment zachovať.

Domotané, zamotané a preto do poslednej chvíle nebolo jasné, či referendum prejde alebo nie. Prieskumy síce hovorili, že referendum úspešné nebude, no prieskumníkom sa tento rok príliš nedarilo (na Slovensku marcové voľby, v Británii referendum o vystúpení a v USA prezidentské voľby). Ja osobne by som hlasoval za, lebo referendová otázka je príliš rozumná na to, aby sa ňou hazardovalo.

V každom prípade má Taliansko obrovské množstvo problémov. Talianska ekonomika je tam, kde pred desiatimi rokmi, inými slovami 10 rokov stagnuje, priemyselná produkcia je na úrovni 80-ich rokov (napríklad výroba áut na tretine oproti roku 1990), dlhy rekordne rastú (aktuálne 134 percenta, 2,2 bilióna eura), negatívne saldo na Target II na rekordných 350 miliárd eur a tak ďalej. Už roky je euro pre Taliansko príliš silnou menou. Lepšie povedané, spoločná menová únia s Nemeckom (a napr. aj s Holandskom či Rakúskom) roky stagnujúce Taliansko ničí.

Talianski politici sa namiesto poctivých reforiem roky rokúce vybíjali a blokovali v dvoch parlamentoch a od vojny si približne raz ročne zvolili novú vládu. Ak sa „Movimento 5 Stelle“ (momentálne najsilnejšia politická sila) dostane k moci, nejaké odvážne reformy nehrozia. Ale Taliani môžu čakať ďalšie referendum – o vystúpení z eurozóny.