Na prvé počutie to znie celkom logicky, čo tentoraz pani ministerka vymyslela: Úspory v druhom pilieri sú určené na dôchodok ,a to musí platiť aj v prípade dedenia. Lenže je tu jeden malý háčik. Ako prvé si treba postaviť otázku, kto tie úspory zdedí. Vo väčšine prípadov to bude manžel, resp. manželka alebo deti a v menšine prípadov to bude iný dôchodca.
Keď teda zomrie otec rodiny a zanechá po sebe, povedzme, 40-ročnú ženu, dve deti a dajme tomu hypotéku či rozostavaný dom, tak je síce pekné, že manželkin dôchodok bude o 22 rokov vyšší, resp. dôchodok detí o 45 rokov, ale to nijako nerieši ich akútny problém dnes – splácanie hypotéky, štúdium detí a pod. Samozrejme, toto je len jeden príklad z nespočetného množstva životných situácií. Som však presvedčený, že tých životných situácií, keď pozostalí objektívne potrebujú peniaze zdediť okamžite, lebo predstavujú aj náhradu príjmu zosnulého, bude drvivá väčšina. Analógia v prvom pilieri je tá, že po smrti poisteného Sociálna poisťovňa vypláca vdovský či vdovecký alebo sirotský dôchodok okamžite, a nie až keď dediči dovŕšia dôchodkový vek.
Čo je však pri otázke dedenia prekvapivé, je pozičný zvrat. Ešte minulý rok v lete pani ministerka navrhla, že pri návrate z druhého do prvého piliera si sporiteľ môže svoje v druhom pilieri našetrené peniaze vybrať a minúť (tzv. cash out). Vtedy argumentovala, že predsa len ide o majetok sporiteľa a „keď mi raz niečo patrí, môžem si s tým robiť, čo chcem“. Dnes zastáva dosť opačnú pozíciu. Dedičom ich majetok, v tomto prípade dedičstvo, síce patrí, ale dostanú ho až o veľa rokov neskôr.
Pripusťme však, že sa jej podarí presadiť tento nezmysel a porovnajme prvý a druhý pilier (samozrejme hovorím len o deviatich percentách, o ktorých je možné rozhodnúť sa). V prvom pilieri dostane manželka (manžel) okamžite počas jedného roka vdovský (vdovecký) dôchodok (60 % predpokladaného starobného dôchodku) a siroty dostanú 40 % starobného dôchodku (na ktorý by mal rodič nárok), dokedy budú nezaopatrenými deťmi. V druhom pilieri dostane dedič 100 % úspor zo všetkých rokov, a to je podstatne viac.
A teraz podstatná otázka: Keď sa dajú peniaze v druhom pilieri dediť iba ako dôchodok, akú podmienku musí dedič spĺňať? No musí byť v druhom pilieri, inak dostane len vdovský alebo sirotský dôchodok, ale peniaze z druhého piliera vo forme dôchodku nemá ako dostať. Čo z toho vyplýva? Všetci, ktorí majú manželov a rodičov v druhom pilieri a hrozí im niekedy v budúcnosti nejaké dedičstvo, sa musia do druhého piliera presunúť tiež. Teta Viera tak zas vymyslela, ako zvýhodniť druhý pilier pred prvým.
Ostáva otázka zdanenia zdedených úspor. Nie celkom nesprávne poukázal pán Bernátek na to, že zdedené úspory nepodliehajú zdaneniu. To preto, lebo u nás vynútené dôchodky (z prvého a z druhého piliera) celkovo nepodliehajú dani z príjmu.
Pokiaľ teda by sa dali zdedené úspory vybrať len ako budúci dôchodok dediča, je úplne správne, že by ani tento nepodliehal zdaneniu. V opačnom prípade je otázka zdanenia namieste, a to napriek tomu, že sme v roku 2004 zrušili daň z dedičstva. Daň z dedičstva bola zrušená preto, že zdaňovala už raz v minulosti zdanený príjem. Zdedené úspory v druhom pilieri však zdanené ešte neboli a mali by byť. Toto si však vyžaduje komplexný pohľad na vec a izolované riešenie by nebolo šťastným riešením. Pri najbližšej reforme odvodov, ktorá v tomto volebnom období už nebude, lebo naša pani ministerka sa rozhodla, čo sa týka prvého piliera, strčiť hlavu do piesku, však treba na to myslieť.
