Pamätáte si ešte, ako sa Slovensko v lete 2010 odmietlo zúčastniť na prvom záchrannom balíčku pre Grécko s odôvodnením, že ide o vyhodené peniaze? Keď áno, potom si možno pamätáte aj na druhý záchranný balíček pre Grécko zo začiatku tohto roka. To bolo vtedy, keď Iveta Radičová verejne sľúbila, že do Grécka nepôjde ani cent (medzičasom sme vystavili záruky za viac ako jednu miliardu eur) a bolo to tiež vtedy, keď nás lídri eurozóny ubezpečovali, že ide definitívne o poslednú pomoc.
To je, samozrejme, vrcholne naivné, lebo Grécko je jeden bezodný sud a podstata problému nie je v dlhoch, ale v tom, že sústavne sa zväčšuje rozdiel v produktivite medzi Gréckom a, povedzme, Nemeckom. A práve preto nemá Grécko najmenšiu šancu prežiť v eurozóne. Výsledok je ten, že dlhy Grécka naďalej utešene rastú (v druhom kvartáli 2012, opakujem 2012, zaznamenalo Grécko najvyšší nárast dlhu v histórii).
Ešte v lete tohto roku to vyzeralo tak, že Nemci, teda Merkelová so Schäublem, sa rozhodnú pustiť Grécko k vode. Preto mal aj vtedy Robert Fico hrdinské reči o tom, ako sa musia dodržiavať lehoty a podmienky. Lenže medzičasom pani Merkelová, toho času nemecká kancelárka, zistila, že o tri štvrte roka sú v Nemecku voľby a rada by bola opäť zvolená. Pustiť teraz Grékov k vode (čo by pomohlo najviac Grékom samotným) by znamenalo priznať, že tie miliardy eur boli vyhodené von oknom, a to by mohlo znížiť Merkelovej šance na znovuzvolenie. A tak sa v tichosti pripravuje tretí záchranný balíček pre Grécko.
Pre nás na Slovensku to znamená, že premiér Fico opäť pekne sklopí uši a so všetkým v Bruseli bude súhlasiť. Čo záleží na tam, že náš verejný dlh stúpne o stovky miliónov, hlavne, že Robert Fico sa drží Nemcov. A tak my budeme najskôr ručiť a neskôr aj platiť, lebo v Nemecku sa blížia voľby. Toto je úbohá vizitka európskej politiky slovenskej vlády. Ešte že tie eurofondy potečú v hojnosti. Nech aspoň blízki majú istoty.
